Na východe Poľska zaznamenali bezpečnostné zložky ďalší incident spojený s narušením vzdušného priestoru. V obci Želizna v Lubelskom vojvodstve boli v nedeľu nájdené trosky dronu, ktorého pôvod a účel aktuálne preverujú príslušné orgány. Informuje TASR.
Podľa štátneho tajomníka poľského ministerstva vnútra Czeslawa Mroczeka ide s vysokou pravdepodobnosťou o neozbrojený dron, ktorý slúžil ako návnada. Uviedol to v rozhovore pre rádio RMF FM. Zariadenie podľa jeho slov nepredstavovalo priamu hrozbu, keďže nebolo vybavené výbušninami ani zbraňovými systémami.
Súvislosť s útokmi na Ukrajinu
Mroczek zároveň naznačil, že nájdené trosky môžu súvisieť s incidentmi zo začiatku septembra, keď počas ruských útokov na Ukrajinu došlo k narušeniu poľského vzdušného priestoru viacerými dronmi. Práve z tohto obdobia by mohol pochádzať aj objekt objavený v Lubelskom vojvodstve.
Vyšetrovanie pokračuje, opatrenia zostávajú v platnosti
Okolnosti pádu alebo dopadu dronu sú predmetom vyšetrovania. Prípad rieši prokuratúra v spolupráci s bezpečnostnými zložkami. Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka sa v súčasnosti nepredpokladá, že by sa v danej oblasti nachádzali ďalšie trosky podobných zariadení.
Poľské úrady zdôrazňujú, že situáciu na východnej hranici krajiny naďalej monitorujú. Hoci aktuálny nález podľa dostupných informácií neznamená eskaláciu bezpečnostného rizika, dohľad nad vzdušným priestorom a reakčné mechanizmy zostávajú aktívne.
Ruské drony nad Poľskom a dezinformačná odpoveď Moskvy
Ako sme už skorej informovali, v noci z 9. na 10. septembra 2025 narušilo poľský vzdušný priestor až devätnásť ruských dronov, čo prinútilo Varšavu aktivovať protivzdušnú obranu. Niekoľko dronov bolo zostrelených a ich trosky poškodili obytné domy v Lublinskom vojvodstve. Incident predstavuje najväčšie narušenie územia NATO dronmi od začiatku vojny na Ukrajine a vážne porušenie medzinárodného práva a suverenity.
Ruskí predstavitelia incident popreli a presúvali vinu na iných. Hovorkyňa MZV Maria Zacharovová označila poľské obvinenia za „mýty“ a tvrdila, že drony nemohli doletieť na poľské územie. Ministerstvo obrany uviedlo, že operácie smerovali len na vojenské ciele na Ukrajine, a Dmitrij Peskov zdôraznil, že Európa obviňuje Rusko bez dôkazov. Ruský veľvyslanec Andrej Ordaš tvrdil, že nie je dokázaný pôvod dronov.
Ruské médiá bagatelizovali incident a Poľsko obvinili z politickej provokácie. Rossijskaja gazeta tvrdila, že Varšava „nafúkla“ situáciu a snaží sa démonizovať Moskvu, RIA Novosti spochybňovala poľské dôkazy a niektoré bulvárne kanály obviňovali Ukrajinu z manipulácie dronov. Bielorusko tvrdilo, že drony „zablúdili“ v dôsledku elektronického rušenia.
Na sociálnych sieťach sa šírili naratívy o „ukrajinskej provokácii“ a „bezmocnej NATO“, pričom viac než päťtisíc príspevkov dosiahlo približne 30 miliónov videní. Koordinované siete blogerov a botov šírili dezinformácie a polarizovali verejnú diskusiu.
Incident ukazuje typickú kombináciu ruskej vojenskej provokácie nízkej intenzity a informačnej kampane. Moskva testovala reakcie NATO pri minimálnom riziku eskalácie a zároveň sa snažila oslabiť jednotu Západu a podporu Ukrajine, pričom propaganda slúžila ako zbraň aj štít v konfrontácii so Západom.
