Nadmerný odchod do predčasného dôchodku spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily. V roku 2024 chýbalo mesačne približne 22-tisíc pracovníkov, najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V dôsledku zvýšených výdavkov a kumulácie výpadkov sa hrubý dlh Slovenska trvalo zvýšil približne o 1 % HDP.
Odísť do predčasného dôchodku sa pre mnohých Slovákov stalo finančne mimoriadne výhodným rozhodnutím. Analytici upozorňujú, že kombinácia nevhodného nastavenia dôchodkového systému a vysokej inflácie vytvorila „dokonalú búrku“, ktorá motivovala tisíce ľudí opustiť pracovný trh skôr, než pôvodne plánovali. Tento krok však zanechal citeľnú stopu nielen vo verejných financiách, ale aj na dostupnosti pracovnej sily v kľúčových odvetviach ekonomiky.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne pribudlo v rokoch 2023 a 2024 viac ako 61-tisíc nových poberateľov predčasného dôchodku. Pre porovnanie, priemer za roky 2021–2022 bol len 16-tisíc ročne, čo znamená takmer 4-násobný nárast. Najvýraznejší príliv žiadostí nastal koncom roku 2023 a opäť v máji a decembri 2024. Téme sa venovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tieto vlny korelovali so zmenami legislatívy a vysokou valorizáciou dôchodkov:
- Prvá valorizácia dôchodkov – mechanizmus, ktorý umožnil novopriznaným dôchodcom zahrnúť rast cenovej hladiny do ich výšky dvakrát, čím sa mesačný dôchodok zvýšil o 110 až 160 eur. V dobe prudkej inflácie a rastu cien energií sa tým vytvorila silná finančná motivácia odísť do penzie predčasne.
- Legislatívne zmeny v predčasnom dôchodku – od januára 2023 sa uľahčil odchod do predčasného dôchodku pre osoby s minimálne 40 odpracovanými rokmi a súčasne sa znížila miera krátenia dôchodku z 0,5 % na 0,3 % za každý mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku. Táto výhoda platila až do mája 2024, kedy sa podmienky opäť sprísnili.
Silná motivácia a individuálne príklady
Ilustračný príklad poistenca, ktorý k 1. januáru 2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok, ukazuje, že predčasný odchod mohol byť finančne výhodnejší než riadny dôchodok. Ak by odpracoval do decembra 2024, jeho starobný dôchodok by dosahoval 786 eur mesačne. Odchod do predčasného dôchodku už v decembri 2023 by mu zabezpečil trvalo vyšší dôchodok o 5,5 % a poberal by ho o viac ako rok dlhšie.
Takéto možnosti motivovali tisíce Slovákov, aby využili „okamžitú finančnú výhodu“, čím sa výrazne zvýšil tlak na trh práce a verejné financie.
Dopad na trh práce a odvetvia
Nadmerný odchod do predčasného dôchodku spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily. V roku 2024 chýbalo mesačne približne 22-tisíc pracovníkov, najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave.
Firmy sa snažili doplniť chýbajúcu pracovnú silu zamestnaním cudzincov alebo využitím agentúr sprostredkujúcich prácu, no tieto opatrenia neboli dostatočné. Dotknuté firmy tak evidovali pokles zamestnanosti až o 60-tisíc osôb, pričom odchádzali predovšetkým skúsení pracovníci s vysokou pridanou hodnotou, ktorých nahradiť nie je jednoduché.
Fiškálne dopady: miliardové straty
Odchod do predčasného dôchodku znamenal výrazný zásah do verejných financií. Kumulatívne dodatočné výdavky na predčasné dôchodky dosiahli 897 miliónov eur, pričom súčasne vypadli príjmy z daní a odvodov vo výške 776 miliónov eur. Po čiastočnej kompenzácii úsporami na iných dávkach (159 miliónov eur) sa čistý negatívny dopad vyšplhal na približne 1,5 miliardy eur, bez započítania úrokových nákladov.
Najväčšiu záťaž niesla Sociálna poisťovňa, ktorá vyplácala vyššie dôchodky a zároveň prichádzala o príjmy z poistného. Menší, no stále významný dopad mali zdravotné poisťovne a samosprávy. V dôsledku zvýšených výdavkov a kumulácie výpadkov sa hrubý dlh Slovenska trvalo zvýšil približne o 1 % HDP.
Systémové slabiny dôchodkového systému
Analýza ukazuje, že hlavnou príčinou nadmerného nárastu predčasných dôchodcov bola nesystémová valorizácia dôchodkov pri ich priznaní. Mechanizmus prvej valorizácie umožnil dvojité započítanie rastu cien, čo počas vysokoinflačných rokov 2023–2024 výrazne zvýhodnilo nových poberateľov.
Okrem toho legislatívne zmeny, ktoré umožnili skorší odchod do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, vytvorili finančne atraktívnu ponuku. Kombinácia týchto faktorov narušila aktuársku neutralitu systému, zhoršila rovnosť medzi generáciami a vytvorila dlhodobý tlak na verejné financie.
Poučenie? Legislatívne zmeny treba premyslieť
Roky 2023 a 2024 predstavujú na Slovensku unikátny príklad, ako kombinácia legislatívnych zmien a vysokoinflačného prostredia môže spôsobiť rekordný záujem o predčasný dôchodok. Tento trend mal dramatické dopady na verejné financie, zamestnanosť a personálnu stabilitu firiem, pričom jeho účinky sa budú prejavovať ešte minimálne 5 rokov. Analytici zdôrazňujú, že bez systémových úprav by podobné situácie mohli vzniknúť aj v budúcnosti, čo by znamenalo ďalšie ekonomické a fiškálne riziká.
