Diskusia o zavedení alebo zrušení majetkových daní je v Európe večnou témou, ktorá sa spája s otázkou spravodlivosti a rozdelenia bohatstva. Kým niektoré krajiny ich už dávno zrušili pre nízku efektivitu a riziko odlivu kapitálu, iné ich stále využívajú – hoci často vo veľmi rozdielnych podobách.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky z roku 2025 patrí najbohatším 5 % obyvateľov eurozóny až 45 % čistého majetku domácností, informoval Euronews. Horných 10 % kontroluje dokonca viac než 57 %. Táto koncentrácia bohatstva udržiava tému majetkových daní v centre spoločenskej i politickej diskusie. Odpoveďou na nerovnosť majú byť progresívne dane z majetku, ktoré však vyvolávajú ostrý odpor. Dôkazom je aj francúzsky miliardár Bernard Arnault, ktorý označil návrh 2 % dane z majetku nad 100 miliónov eur za „smrteľnú ofenzívu proti ekonomike“.
Kde sa ešte platí daň z majetku?
Kým v 90. rokoch malo daň z čistého majetku 12 krajín OECD, dnes sa nachádza už len v troch európskych štátoch – Španielsku, Nórsku a Švajčiarsku. Ďalšie krajiny, ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Holandsko, zdaňujú len vybrané druhy aktív, napríklad nehnuteľnosti alebo finančné portfóliá.
- Španielsko: progresívna sadzba od 0,16 % do 3,5 % pri majetku nad 700 000 eur. Obyvatelia platia zo všetkých aktív na svete, cudzinci len z tých, ktoré vlastnia v Španielsku. Od roku 2022 funguje aj dodatočná „solidárna daň“ pre majetky nad 3 milióny eur, ktorá sa stala trvalou.
- Nórsko: 1 % pri majetku nad 1,7 mil. NOK (cca 145 000 eur) a do 20 mil. NOK, nad túto hranicu stúpa sadzba na 1,1 %. Časť dane plynie obciam (0,7 %), zvyšok štátu.
- Švajčiarsko: výška dane sa líši podľa kantónu. Prahové hodnoty sú nízke, preto zasahujú aj strednú triedu. V Zürichu začína zdaňovanie už od 80 000 CHF (cca 85 500 eur) pre jednotlivcov a sadzby stúpajú do 0,3 % pri majetku nad 3,2 mil. CHF.
Vo Francúzsku sa od roku 2018 uplatňuje len daň z nehnuteľného majetku. Platí pri hodnote nehnuteľností od 1,3 milióna eur, pričom sadzba môže dosiahnuť až 1,5 %.
Podobne aj Taliansko, Belgicko a Holandsko zdaňujú určité aktíva – prevažne finančné investície či vybrané portfóliá.
Podľa OECD prispievajú majetkové dane do rozpočtov len malým dielom:
- Švajčiarsko vybralo v roku 2023 približne 9,5 miliardy eur, čo predstavovalo 4,3 % daňových príjmov.
- Španielsko získalo 3,1 miliardy eur (0,6 % z celkových príjmov).
- Nórsko prinieslo 2,7 miliardy eur (1,5 %).
- Francúzsko vybralo 2,3 miliardy eur, čo bolo len 0,2 % z daní.
Ich podiel na HDP je ešte nižší – od 0,21 % v Španielsku po 1,16 % vo Švajčiarsku.
Prečo mnohé krajiny daň zrušili?
Za posledné tri desaťročia postupne ustúpilo od majetkových daní niekoľko krajín.
Medzi ne patrí:
- Rakúsko (1994),
- Dánsko (1997),
- Nemecko (1997),
- Holandsko (2001),
- Fínsko,
- Island a Luxembursko (2006),
- Švédsko (2007).
Počet krajín OECD so zdaňovaním čistého majetku tak klesol z 12 v roku 1990 na 4 v roku 2017.
Hlavným dôvodom boli neefektivita, vysoké administratívne náklady a riziko odlivu kapitálu. OECD vo svojej správe upozornila, že bohatí ľudia majú prístup k daňovým rajom a jednoduchšie presúvajú svoje aktíva, takže pôvodný cieľ – spravodlivejšie prerozdelenie – sa často nepodarilo naplniť.
Ekonomická analytička Cristina Enache z organizácie Tax Foundation upozorňuje, že zvýšenie sadzby v krajinách, kde daň platí len veľmi malá skupina ľudí, môže okamžite viesť k odchodu najbohatších do susedných krajín. Takto štáty neprichádzajú len o príjmy z majetkových daní, ale aj o dane z príjmov a spotreby, ktoré sú pre rozpočty omnoho dôležitejšie.
