Transakčná daň sa vlani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok schválila výmenou za nižšie dane pre živnostníkov a pre gastrosektor. Uviedol to podpredseda Národnej rady SR a predseda koaličnej SNS Andrej Danko v relácii STVR Sobotné dialógy v diskusii s podpredsedom opozičného KDH Viliamom Karasom.
„My sme (SNS, pozn. TASR) boli pri zostavovaní rozpočtu pod tlakom. Vybojovali sme nižšie dane pre živnostníkov, nižšie dane pre gastro a mnohé iné veci. Za to sa schválila aj transakčná daň,“ priblížil Danko. Podľa Danka „nikomu však vtedy nenapadlo, ako nebudú zvládnuté technické veci a aké duplicity vzniknú“. „Premiér nám jasne povedal pri zostavovaní rozpočtu, že ak nepodporíme rozpočet, spojí to s dôverou vlády, čo by znamenalo pád vlády Roberta Fica (Smer-SD), takže sme zaň museli hlasovať. Pravdepodobne taký tlak bude na nás aj pri zostavovaní rozpočtu na budúci rok. Pre mňa je však dôležité, aby vláda zotrvala. Pre mňa je dôležité zachovanie koalície,“ zdôraznil predseda SNS.
Karas podčiarkol, že zavedenie transakčnej dane bolo omylom a chybou. Vláda by sa podľa neho mala systematicky, s rozumom a s odvahou vedieť vyrovnať sa s dlhom a s konsolidáciou verejných financií. „Tým, že to nerobíme systémovo, že to tu len lepí, ušetríme sem tam a tvárime sa navonok, že konsolidujeme, aj to len tak, že ľuďom navýšime dane. Štát však nešetrí,“ povedal Karas.
„Štát dokonca dal viac o 200 miliónov eur na odmeny na mzdy štátnych úradníkov v čase, keď sme na gréckej ceste. Čiže toto je vec, ktorú my systémovo neriešime. Vyberáme menej dane z pridanej hodnoty (DPH) o 1,5 miliardy eur. Sám riaditeľ finančnej správy povedal, že máme nižší výber DPH,“ podčiarkol podpredseda KDH.
Transakčná daň podľa Karasa vôbec nemala byť zavedená. „Ak by sme ju nezavádzali a konsolidovali normálne a prirodzene, nemuseli by sme hovoriť teraz o rušení štátnych sviatkov. Z môjho pohľadu je to len jablko sváru, pretože 17. november je citlivá otázka pre opozíciu, je to citlivé pre KDH. My si tento sviatok veľmi vážime. Ani zrušenie tohto jedného sviatku však nevyrieši konsolidáciu, my potrebujeme miliardy,“ doplnil Karas.
Nový guvernér NBS
„Čo sa týka Petra Kažimíra, je to kompetencia strany Hlas-SD, keď ho navrhnú do pozície (guvernéra Národnej banky Slovenska – NBS) a budú s tým stotožnení, my kandidáta Hlasu podporíme. Peter Kažimír je profesionál. Peter Kažimír je naháňaný za úplatok 50 000 eur, za roky 2020 až 2023 sa však stratili miliardy eur a dokonca kvôli tomu ešte nikto ani nebol vypovedať,“ dodal Danko k podpore Kažimíra za kandidáta NBS.
Prezident s výrokmi o obrane prekvapil
Rozhodnutie prezidenta SR nevyhlásiť referendum o zrušení protiruských sankcií bolo prekvapením najmä tým, že sa v prípade pochybnosti o súlade navrhovaných otázok so zákonom neobrátil na Ústavný súd (ÚS) SR. V diskusnej relácii STRV Sobotné dialógy na to upozornil podpredseda Národnej rady SR a predseda SNS Andrej Danko. Podpredseda KDH Viliam Karas takisto hovorí, že podozrenia na nesplnenie zákonných podmienok referenda má verifikovať ÚS.
„Ako právnika má prekvapilo, že išiel do výkladu, ktorý má urobiť Ústavný súd,“ upozornil Danko. Myslí si, že tým, ako Pellegrini rozhodol o nevyhlásení referenda, negatívne prekonal svoju predchodkyňu Zuzanu Čaputovú. Podpredseda KDH hodnotí rozhodnutie prezidenta ako „veľmi odvážne a precedenčné“. Z pohľadu právnika sa prikláňa k tomu, že právna čistota navrhovaných otázok v referende nebola zrejme naplnená. „Tieto veci má však zhodnotiť a rozhodnúť Ústavný súd,“ zdôraznil Karas.
Prekvapujúcim krokom prezidenta bolo pre oboch diskutujúcich aj prezidentovo vyjadrenie o tom, že SR podporí návrh zvýšenia obranných výdavkov v rámci NATO na päť percent. Karas nerozumie tomu, ako to mohol prezident vyhlásiť, ak o tom neexistuje zhoda minimálne v koalícii, ale najlepšie v rámci celého politického spektra. „Vo svojej správe o stave republiky hovoril o tom, že za rozhodnutiami o zásadných otázkach by mal byť široký konsenzus a zrazu príde v zahraničí vyhlásenie, ktoré všetkých prekvapí,“ uviedol Karas. Upozornil, že predchádzajúce okrúhle stoly na tému zvýšenia obranných výdavkov diskusiu otvorili, no „zďaleka neukončili“. Otázkou pre neho je, kde sa nájdu prostriedky na zvýšenie výdavkov.
Predseda národniarov povedal, že prezident na svoje vyjadrenie nemal žiadny mandát. Odmieta zároveň akékoľvek navyšovanie obranných výdavkov, mieni, že už súčasná hranica je na hrane. „Žiadne tempo rastu výdavkov na obranu nie je v súčasnej situácii akceptovateľné,“ dodal. Verí, že cestou je, aby Európa oveľa viac koordinovala svoje obranné systémy a spolupracovala pri zabezpečení obranných spôsobilostí.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
