Obaja sa vyjadrili aj k integračným ambíciám Ukrajiny a hlasom z vnútra Európskej Únie, že by sa mohla Ukrajina stať členom spoločenstva do roku 2029. Karas si myslí, že takéto vyjadrenia majú skôr formu politických deklarácií, vyjadrujúcich podporu ťažko skúšanej krajine. „Určite by nebolo dobré, ak by sme brali Ukrajine nádej o tom, že raz môže vstúpiť do EÚ, no integračný proces má jasné podmienky, myslím, si, že je v tomto prípade ešte dlhá cesta,“ dodal Karas. Danko naopak žiadnu šancu na vstup Ukrajinu do EÚ nevidí. „Ukrajina musí byť hlavne neutrálnou zónou,“ vyhlásil.
Obaja takisto odmietli špekulovať o možných zmenách pri formulovaní zahraničnej politiky EÚ s nástupom nového poľského prezidenta Karola Nawrockého a prípadnom víťazstve Andreja Babiša v ČR. „Andrej Babiš je pragmatický politik,“ zdôraznil Karas, apelujúci zároveň na to, aby sa dopredu neurčoval vývoj a ani výsledok súťaže, ktorá prebieha. „Rešpektujme, koho si Poliaci zvolili a koho si zvolia Česi,“ pridal sa Danko.
Pellegrini sa odvoláva na ministerstvo obrany
Na stretnutí lídrov Bukureštskej deviatky v litovskom Vilniuse prezentoval prezident Peter Pellegrini postoj Slovenska v súlade s odporúčaniami Ministerstva obrany (MO) SR a Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. V reakcii na vyjadrenia, ktoré zazneli v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy, to uviedla prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
V súvislosti s výrokmi podpredsedu Národnej rady SR a predsedu SNS Andreja Danka i podpredsedu KDH Viliam Karasa, ktorí Pellegriniho vyjadrenie o podpore návrhu zvýšenia obranných výdavkov označili za prekvapujúce a bez známej predchádzajúcej dohody, Medveď Macíková upozornila, že prezident na vrcholných medzinárodných podujatiach „vždy vystupuje po konzultáciách s príslušnými kompetentnými štátnymi orgánmi“. Tak to podľa nej bolo aj v prípade deklarovanej podpory vo Vilniuse.
„Tento postoj potvrdil minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na piatkovom (6. 6.) zasadnutí ministrov obrany NATO v Bruseli,“ upozornila hovorkyňa hlavy štátu. Dodala, že základom uvedeného postoja je nevyhnutné posilnenie spoločnej bezpečnosti po dohode s našimi spojencami v Severoatlantickej aliancii tak, aby bolo toto posilňovanie postupné, rozložené na dlhé časové obdobie a aby sme z výdavkov na obranu mohli financovať aj projekty s civilným využitím, ako sú nové nemocnice, cesty alebo mosty.
