Koaličná Slovenská národná strana (SNS) avizuje prípravu návrhu zákona, ktorý zakáže aktívnym politikom vlastniť majetkový podiel v médiách alebo byť ich konečným užívateľom výhod. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
„SNS je presvedčená, že v rámci zmien volebného zákona je potrebné zaoberať sa aj otázkou vlastníctva médií. Médiá by nemali vlastniť aktívni politici. Návrh zákona bude spočívať v tom, že každý, kto chce kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky alebo zastávať verejnú funkciu, sa bude musieť vzdať svojho podielu v médiách,“ uviedla SNS v stanovisku.
Dýchajú na krk Kollárovi
Národniari sa odvolávajú na situáciu v Taliansku, kde podľa slov SNS musel bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi previesť svoje mediálne aktíva na inú osobu. „Príkladom zo Slovenskej republiky je predseda politickej strany Sme rodina Boris Kollár so svojimi rádiami (Fun radio, Rádio Vlna, pozn. red.), ktorým tržby narástli za posledné roky takmer o 100 percent. Je nepredstaviteľné, aby aktívny politik vlastnil médiá alebo mal v nich majetkový podiel,“ myslí si SNS.
Strana tvrdí, že médiá majú vytvárať priestor na rovnaký prístup k šíreniu informácií. „Majú byť apolitické a nestranícke. Nie je možné, aby médiá vlastnila osoba, ktorá je členom politickej strany, jej predsedom alebo vykonáva akúkoľvek verejnú funkciu,“ priblížila.
Rusko či Babiš
Boris Kollár nie je jediným politikom, ktorý pôsobí v mediálnej sfére. Pavol Rusko je jedným z najznámejších slovenských politikov, ktorí mali priame väzby na mediálne aktivity. V 90. rokoch stál pri zrode komerčnej televízie Markíza, jednu z prvých súkromných televízií na Slovensku, a pôsobil v nej aj ako generálny riaditeľ. Rusko sa do médií dostal ešte pred vstupom do vysokej politiky, no po nástupe do politického života jeho angažmán v Markíze vyvolával diskusie o možnom využívaní média pre politické účely.
V roku 2002 a následne do roku 2005 postupne predával svoje podiely v televízii a nakoniec sa Markíza dostala do rúk medzinárodnej mediálnej skupiny CME, ktorá dnes tento kanál vlastní. Rusko bol naviac právoplatne odsúdený na 19‑ročný trest odňatia slobody za falšovanie miliónových televíznych zmeniek, ktorým sa spoločne s Mariánom Kočnerom snažil neoprávnene získať veľké finančné prostriedky pre súkromný vysielateľský subjekt. Tento rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR.
Okrem Pavla Ruska sa do mediálneho sveta zapojili aj ďalšie veľké finančné skupiny s politickými väzbami. Český podnikateľ Andrej Babiš, ktorý je aktuálnym predsedom vlády v Českej republike, vlastnil cez svoju firmu Agrofert mediálnu skupinu MAFRA Slovakia, ktorá vydávala napríklad denník Hospodárske noviny, odborné časopisy a webové portály. Jeho vlastnícka účasť v médiách bola predmetom kritiky, pretože spájala politickú funkciu s kontrolou nad významnými publicistickými zdrojmi a otvárala otázky o nezávislosti tlače. V roku 2023 sa však skupina Agrofert rozhodla mediálny podnik Mafra predať českému investorovi Karelovi Pražákovi, čím sa uzavrela etapa priameho mediálneho vlastníctva Babiša v regióne.
Podobne silné postavenie v slovenskom mediálnom priestore získala aj investičná skupina Penta Investments. Prostredníctvom svojej mediálnej divízie News and Media Holding ovládla niekoľko populárnych titulov ako denníky Nový Čas a Plus 1 Deň, týždenníky Plus 7 Dní či Trend a online portály ako pluska.sk. Penta má za sebou aj kontroverznú kapitolu okolo akvizície časti vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME, hoci neskôr svoje podiely posunula nezávislým investorom.
