Dánsko sa po viac ako 400 rokoch lúči s doručovaním listov. Krajina, ktorá patrí medzi najviac digitalizované na svete, postupne odstraňuje poštové schránky a znižuje počet zamestnancov pošty. Tento trend neobchádza ani Slovensko, kde digitalizácia a elektronická komunikácia postupne vytláčajú tradičné listové zásielky. Má sa teda aj Slovenská pošta pripraviť na podobný scenár?
Ako informuje portál Plus jeden deň, štátna spoločnosť v Dánsku uviedla, že počet doručených listov sa od roku 2000 znížil o 90 %. Kým na začiatku tisícročia ich bolo 1,4 miliardy, v roku 2024 ich počet klesol na 110 miliónov. Podľa informácií BBC a agentúry AP spoločnosť oznámila, že od júna začne postupne rušiť približne 1500 poštových schránok.
Digitalizácia sa stáva jednotkou
Dánsko patrí medzi najviac digitalizované krajiny na svete, pričom väčšina obyvateľov aj inštitúcií využíva na komunikáciu online aplikáciu Digital Post. Pre Dárov sú aplikácie bežnou súčasťou života – v smartfónoch majú nielen vodičské preukazy, ale aj zdravotné karty. Postupne ustupujú aj hotovostné platby, keďže digitálne transakcie sa stávajú čoraz populárnejšími.
„Sme dánskou poštovou službou už 400 rokov, a preto je ťažké rozhodnúť sa túto časť nášho príbehu uzavrieť,“ uviedol generálny riaditeľ PostNord Denmark Kim Pedersen v tlačovej správe. Zároveň však doplnil, že pokles je viditeľný natoľko, že trh s listami už nie je skoro vôbec ziskový. Podľa jeho predbežných odhadov tento rok príde o prácu približne 1 500 z celkového počtu 4 600 zamestnancov spoločnosti PostNord. Dánska pošta pritom plánuje doručiť posledný list 30. decembra.
Čaká podobný osud aj Slovenskú poštu?
Slovenská pošta taktiež zaznamenáva globálny trend poklesu počtu listových zásielok. „V roku 2024 sme zaznamenali medziročný pokles na úrovni takmer 15 percent. Kým v roku 2023 bolo doručených viac ako 108 miliónov listov, vlani ich bolo necelých 92 miliónov,“ uviedol Martin Guzi, hovorca Slovenskej pošty.
Slovenská pošta však zdôraznila, že tento pokles si nevyžaduje žiadne okamžité úpravy ani obmedzenia. Hoci v minulosti boli poštové schránky využívané oveľa intenzívnejšie, stále do nich občania vkladajú listové zásielky 1. a 2. triedy. „Podiel tejto formy podaja na celkovom podaji sa pohybuje na úrovni iba približne 1 percento,“ priblížil Guzi. Pošta pritom zaznamenala najvyšší počet doručených listových zásielok v Prešovskom kraji, zatiaľ čo najmenej ich bolo evidovaných v Trnavskom kraji.
Museli sa prispôsobiť
Viaceré poštové doručovateľky však potvrdili, že množstvo doručovaných listových zásielok výrazne kleslo. Zároveň upozornili na konkurenčného poštového operátora na Slovensku, ktorý im podľa ich slov uberá prácu.
Svetová poštová únia (UPU) vo svojich správach poukazuje na to, že digitalizácia je jedným z hlavných dôvodov poklesu listových zásielok nielen v Európe, ale aj v ďalších regiónoch sveta. Táto medzinárodná organizácia zároveň zdôrazňuje, že poštový sektor prechádza transformáciou a musí sa prispôsobiť meniacim sa požiadavkám zákazníkov, trhu a technologickému pokroku, aby mohol aj naďalej efektívne fungovať v digitálnej ére.
Ďalším významným faktorom je zmena spotrebiteľských návykov, keďže ľudia stále viac upúšťajú od klasických listových zásielok. „Viac využívajú komunikáciu cez sociálne médiá, čo ovplyvňuje množstvo listov, ktoré sú doručované,“ povedal hovorca Slovenskej pošty. Zmenám sa prispôsobujú pošty vo všetkých krajinách. „Namiesto listových zásielok sa viac sústreďujú na doručovanie balíkov a expresné služby,“ povedal.
Dôležitú úlohu v tomto trende zohrávajú aj demografické zmeny. S rozvojom digitálnych technológií mladšia generácia prirodzene uprednostňuje pohodlnú online komunikáciu pred tradičnými listami. „Dopyt po tradičných listových zásielkach klesá,“ dodal Guzi.
