Ešte donedávna si veľa ľudí myslelo, že výška dôchodku je jednoduchý súčet odpracovaných rokov a zárobkov. Dnes je realita omnoho zložitejšia. Dôchodkový systém na Slovensku funguje tak, že obrovskú rolu zohráva presný čas odchodu do dôchodku.
Nejde len o to, koľko ste pracovali, ale aj o to, kedy presne si o dôchodok požiadate. Rozdiel jedného roka, ba dokonca niekoľkých mesiacov, môže znamenať stovky eur mesačne navyše alebo naopak menej – a to po celý zvyšok života.
Práve na tento paradox upozornil Inštitút finančnej politiky, ktorý opísal fenomén nazývaný „dôchodková lotéria“. V praxi to znamená, že dvaja ľudia s rovnakou pracovnou históriou a rovnakými príjmami môžu dostávať úplne odlišný dôchodok len preto, že odišli v inom období. V rokoch 2023 a 2024 sa to ukázalo naplno. Počet žiadostí o predčasný dôchodok prudko vyskočil a dosiahol úroveň, ktorá by sa za bežných okolností nazbierala až za niekoľko rokov.
Inflačná prémia a prečo sa niektorým oplatilo odísť skôr
Hlavným dôvodom tohto náporu bola kombinácia vysokej inflácie a spôsobu, akým sa dôchodky počítajú. Systém zohľadňuje rast cien a miezd viacnásobne. Najskôr sa dôchodok vypočíta z aktuálnych údajov a následne sa pri jeho priznaní ešte dodatočne zvýši cez tzv. prvú valorizáciu. V rokoch s prudkým rastom cien tak vznikla výnimočná situácia, ktorú odborníci označujú ako inflačnú prémiu.
Pre bežného človeka to znamenalo jedno. Kto „trafil“ správny moment, mohol získať citeľne vyšší dôchodok. Na modelovom príklade sa ukázalo, že rozdiel medzi dôchodkom priznaným v roku 2022 a o rok neskôr mohol presiahnuť 200 eur mesačne, hoci išlo o človeka s rovnakými rokmi práce aj rovnakými príjmami. Prvá valorizácia v týchto rokoch výrazne navýšila novopriznané dôchodky a mnohí si to všimli včas.
Najdôležitejšie fakty, ktoré zohrali úlohu:
- výška dôchodku sa po priznaní ďalej valorizuje, takže vyšší základ znamená vyšší príjem natrvalo,
- vysoká inflácia zvýhodnila tých, ktorí odišli do dôchodku v správnom období,
- predčasný dôchodok nemusel byť vždy nevýhodný, ako sa tradične predpokladalo,
- rozhodujúci je konkrétny dátum, nie len vek či počet rokov práce.
Keď systém funguje proti zdravému rozumu
Ako upozorňuje IPF, zaujímavé je, že rovnaký mechanizmus môže fungovať aj opačne. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky by človek, ktorý by odišiel do dôchodku v roku 2025, mohol dostať nižší dôchodok než niekto, kto odišiel o rok skôr. A to aj napriek tomu, že ceny aj mzdy medzičasom rástli. Pre bežného človeka je to nelogické, no systém pracuje s rôznymi percentami valorizácie a rastu dôchodkovej hodnoty.
V konkrétnych prípadoch sa tak mohlo stať, že predčasný dôchodok priznaný koncom roka bol po započítaní vysokého zvýšenia výhodnejší než riadny dôchodok priznaný o pár mesiacov neskôr. Hoci bol predčasný dôchodok krátený, celkový výsledok vyšiel lepšie. Tento jav spôsobuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi a ukazuje, že dôchodok dnes nie je len sociálna istota, ale aj otázka správneho načasovania.
