Európska únia urobila krok, ktorý zásadne ovplyvní každodenný život miliónov ľudí aj fungovanie priemyslu. Na zasadnutí Rady EÚ v Bruseli bolo schválené nové nariadenie, ktorého cieľom je úplne zastaviť dovoz zemného plynu z Ruska.
Ide o rozhodnutie, ktoré má politický, ekonomický aj spoločenský rozmer. Kým väčšina členských štátov ho vníma ako symbolický krok k energetickej nezávislosti, niektoré krajiny upozorňujú na riziká, ktoré so sebou prináša. Slovensko a Maďarsko sa postavili proti a už teraz je jasné, že táto téma sa nekončí prijatím nariadenia.
Nové pravidlá nesú názov RePowerEU a po ich zverejnení v úradnom vestníku sa stanú záväznými. Zmena príde postupne, no časový harmonogram je presne daný. Najskôr sa dotkne skvapalneného plynu, neskôr aj klasického plynu dodávaného potrubím, na ktorom je stredná Európa dlhodobo závislá. Kľúčový dátum znie jasne: „Kohútiky sa majú definitívne uzavrieť 30. septembra 2027.“
Prísne kontroly, vysoké pokuty a krízové poistky
Ako uviedol techbyte.sk, Európska komisia nechce riskovať obchádzanie zákazu, a preto zavádza detailný kontrolný systém. Každá krajina bude musieť preverovať pôvod plynu ešte pred jeho dovozom. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa ruský plyn dostal na európsky trh nepriamo cez tretie štáty.
Sankcie za porušenie pravidiel sú nastavené mimoriadne prísne, čo má pôsobiť odstrašujúco. Postihy sa budú týkať jednotlivcov aj veľkých firiem a môžu dosiahnuť astronomické sumy. Zároveň však legislatíva myslí aj na mimoriadne situácie, ako sú tvrdé zimy alebo nedostatok alternatívnych zdrojov.
V praxi to znamená, že:
- zákaz sa môže krátkodobo odložiť, ak krajina nestihne naplniť zásobníky,
- maximálny posun termínu je do 1. novembra 2027,
- v prípade núdzového stavu môže byť zákaz dočasne pozastavený,
- všetky štáty musia do marca predložiť konkrétne plány náhrady ruského plynu.
Tieto opatrenia majú vytvoriť rovnováhu medzi politickým cieľom a energetickou bezpečnosťou obyvateľov.
Slovensko v spore s Bruselom
Slovenská vláda upozorňuje, že jednotné riešenie nemusí fungovať pre všetkých rovnako. Ako vnútrozemská krajina nemá Slovensko priamy prístup k LNG terminálom a aj napriek investíciám do prepojení existujú technické obmedzenia. Obavy sa netýkajú len fyzických dodávok plynu, ale aj právnych následkov.
Slovensko má uzatvorené dlhodobé zmluvy na dodávky plynu a ich náhle ukončenie môže viesť k medzinárodným arbitrážam s miliardovými nárokmi. Aj preto Bratislava odmieta pasívne prijať nové pravidlá a spolu s Maďarskom plánuje obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Minister zahraničných vecí upozorňuje, že podobné rozhodnutia musia brať do úvahy sociálnu stabilitu a konkurencieschopnosť priemyslu.
Napätie zvyšuje aj ďalší plán Európskej komisie, ktorý počíta s úplným zákazom dovozu ruskej ropy do konca roka 2027. Pre krajiny ako Slovensko to znamená ďalšiu výzvu, ktorá môže zásadne ovplyvniť ceny energií, fungovanie firiem aj každodenný komfort domácností.
