Strana Hlas-SD mení svoje vnútorné fungovanie. Do stanov pridala nové pravidlá, ktoré umožňujú vylúčiť člena za „závažné porušenie politickej disciplíny“ či zneváženie predsedu. Kritici tvrdia, že ide o návrat k praktikám, ktoré pripomínajú časy komunizmu.
Začiatkom roka sa predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok dostal do ostrého sporu so štvoricou poslancov. Dnes v strane zostal už len jeden z nich – kežmarský starosta a poslanec Ján Ferenčák. Ostatní, Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec, sa rozlúčili so stranou po konflikte s vedením. Ferenčák zostal, no podľa vlastných slov nerozumie, prečo sa jeho kolegovia čudujú, že názor nezmenil, informuje portál Nový Čas.
Manuál poslušnosti
Epizóda s nespokojnými poslancami zanechala v strane stopu. Po nej Hlas prijal nové stanovy, ktoré podľa kritikov premenili vnútrostranícky dokument na manuál straníckej poslušnosti. Podľa týchto pravidiel môže členstvo v strane po novom zaniknúť aj pre „závažné porušenie politickej disciplíny“.
Ako dôvod na vylúčenie pribudlo napríklad:
- zneváženie predsedu, funkcionára alebo koaličného partnera,
- verejné prezentovanie názorov „v zjavnom rozpore s uzneseniami orgánov strany“,
- či zneužitie funkcie v strane na osobný prospech.
Šutaj Eštok v minulosti tvrdil, že spory s bývalými poslancami nemali ideologické pozadie, ale išlo o boj o moc. „Povedal, že oni budú poslušní a lojálni, ale potrebujú pozíciu ministra vnútra, podpredsedu parlamentu a človeka v predsedníctve strany. Migaľ potom doplnil, že chce pozíciu riaditeľa Vojenského spravodajstva,“ vyhlásil minister.
Ferenčák: Pripomína to totalitné praktiky
Ako posledný z bývalých rebelov zostal v strane práve Ferenčák. V rozhovore pre Aktuality.sk nešetril kritikou. „V rámci strany je to také upevnenie názorovej moci. Čiže kto nesúhlasí s názorom predsedu alebo úzkeho vedenia alebo prejaví iný názor, tak na základe tohto môže byť vylúčený zo strany,“ povedal.
Podľa neho Hlas smeruje k totalitným praktikám: „Niekedy sa to používalo aj v čase komunizmu, keď boli normalizačné doložky. Kto mal iný názor, tak bol nielen vylúčený zo strany, ale mohol byť aj uväznený. Dnes našťastie hrozí len vylúčenie.“
Pre Nový Čas dodal, že pamätá časy, keď sa odlišné názory netolerovali. „Žil som v tom období – odlišnosť názorov nebola akceptovaná. Bolo to počas socializmu, keď existovala Komunistická strana Slovenska,“ pripomenul.
„Je pre mňa neakceptovateľné, že by v strane panoval jeden názor a akákoľvek odlišnosť by znamenala vylúčenie. Taká strana by potom nevedela garantovať svojim členom, že sa môžu slobodne vyjadriť,“ doplnil.
Konflikt kvôli konsolidačnému balíčku
Ferenčák sa dostal s vedením Hlasu do sporu aj pre hlasovanie o konsolidačnom balíčku. Ten nepodporil, čo predseda strany nenechal bez odozvy. „Svojimi názormi nereprezentuje stranu Hlas,“ odkázal mu Šutaj Eštok.
Ferenčák však tvrdí, že len zastával záujmy občanov: „Potreboval som sa zastať ľudí. Konsolidácia má priamy dosah na životy ľudí a nie v pozitívnom smere. Preto som hlasoval proti. Ak toto má byť tá nejednotnosť v názore, tak za týmto si stojím.“
Politológ: Autoritu si nemožno vydobyť zákazmi
Podľa politológa Tomáša Koziaka nové stanovy Hlasu pripomínajú skôr prejav zúfalstva než pokus o stabilizáciu strany. „Nepamätám sa na to, že by to mali komunisti priamo uvedené v stanovách Komunistickej strany. Za kritiku sa vtedy dalo ísť do väzenia a rodiny boli perzekvované. Ľudia boli vyhadzovaní z vysokých či stredných škôl a nemohli študovať. To bola za komunistov bežná prax,“ vysvetlil.
Zdôraznil, že kritika je základom demokracie: „Kritika je jedným zo základov fungovania demokracie – práve vďaka nej sú demokratické štáty úspešné. Bez kritiky neexistuje prirodzená výmena názorov. Skôr to vnímam ako akt zúfalstva než ako snahu o lepšie fungovanie strany, pretože takýmto spôsobom sa kritika určite neumlčí. Autoritu si totiž nemožno vydobyť zákazmi. Autorita sa buduje tým, ako strana funguje a ako sa jej predstavitelia správajú.“
