Denná konzumácia kávy nemusí byť vždy úplne bezpečná pre ľudí užívajúcich antibiotiká. Nový výskum totiž odhalil, že kofeín môže znižovať schopnosť niektorých liekov vstrebávať sa do baktérií, konkrétne do Escherichia coli.
Medzinárodný tím vedcov skúmal 94 rôznych chemických látok a ich vplyv na mechanizmy regulujúce transport látok do bunky a z bunky von. Ukázalo sa, že približne tretina týchto látok ovplyvňovala génovú aktivitu baktérií, pričom najvýraznejší efekt spôsobil práve kofeín. Ten znížil schopnosť E. coli absorbovať niektoré antibiotiká, vrátane ciprofloxacínu.
Vedci identifikovali, že kľúčovú úlohu pri týchto zmenách zohráva proteín Rob, ktorý kontroluje pohyb látok do bunky a z nej von. Kofeín spúšťa sériu procesov, ktoré začínajú aktiváciou tohto génového regulátora a končia zmenou transportných proteínov, čo vedie k nižšiemu príjmu antibiotík. Informuje portál ScienceAlert.
Podľa mikrobiológa Christopha Binsfelda môžu viaceré chemické látky jemne, ale systematicky ovplyvňovať génovú reguláciu baktérií. Zatiaľ však ide iba o laboratórne testy, a nie je presne známe, aký vplyv by kofeín mal na antibiotickú liečbu u ľudí. Zároveň sa efekt nevyskytol pri Salmonella enterica, čo naznačuje, že ide len o niektoré druhy baktérií.

Tento výskum spadá do oblasti tzv. nízkoúrovňovej antibiotickej rezistencie, ktorá vzniká v dôsledku zmien génovej aktivity a reakcií baktérií na prostredie. Podrobnosti publikoval vedecký časopis PLOS Biology.
Escherichia coli je bežná črevná baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje u ľudí a zvierat. Väčšina jej kmeňov je neškodná, avšak niektoré môžu spôsobiť vážne infekcie tráviaceho traktu, močových ciest alebo aj sepsu. Najnebezpečnejšie sú enterotoxické kmene, ako napríklad E. coli O157:H7, ktoré môžu vyvolať silné žalúdočné kŕče, krvavú hnačku, zvracanie a hemolyticko-uremický syndróm.
K nákaze dochádza najčastejšie prostredníctvom kontaminovanej vody alebo potravín, predovšetkým surovej zeleniny či nedostatočne tepelne upraveného hovädzieho mäsa. Infekcia sa prejavuje hnačkou (od miernej po krvavú), nevoľnosťou, zvracaním, bolesťami brucha a zriedkavo horúčkou. Prenos môže prebiehať aj kontaktnou cestou so zvieratami alebo medzi ľuďmi fekálno-orálnou cestou pri nedostatočnej hygiene.
Vyhľadať lekára je potrebné v prípade, že hnačka trvá niekoľko dní alebo sa v stolici objaví krv.