Ak vezmeme do úvahy populárnosť balenej vody a iných nápojov, toto odhalenie je obzvlášť znepokojujúce. Americký národný inštitút zdravia informoval, že pokročilé metódy detekcie odhalili v priemere 240 000 plastových častíc na liter – čo je 10- až 100-násobne viac, než sa pôvodne odhadovalo. Približne 90 % tvorili nanoplasty, teda častice také malé, že môžu potenciálne preniknúť cez bunkové membrány a dostať sa do krvného obehu.
Ako sme sa sem dostali?
Masová výroba plastov za posledných päťdesiat rokov spôsobila, že takmer tretina z nich bola nesprávne uskladnená. Obrovské množstvá skončili na skládkach, vo vodných tokoch či oceánoch. Po vstupe do životného prostredia sa plasty rozkladajú na mikro- a nanočastice vplyvom poveternostných podmienok, UV žiarenia a mechanického opotrebenia. Tieto častice sa následne dostávajú do potravinového reťazca – sú absorbované rastlinami, požierané hospodárskymi zvieratami či vodnými organizmami. Nakoniec končia na našich tanieroch a v pohároch.
Mikroplasty nevznikajú len z odpadu spotrebiteľov. Uvoľňujú sa aj počas bežných kuchynských činností, ako je krájanie potravín na plastových doskách, používanie plastového náradia či varenie vo vysokých teplotách v panviciach s plastovými prvkami.
Odborníci varujú, že mnohé domáce návyky neúmyselne zvyšujú vystavenie mikroplastom – napríklad ohrievanie jedla v plastových nádobách v mikrovlnke či používanie jednorazových plastových príborov a obalov (tzv. take away).
Ako bojovať s mikroplastom: praktické každodenné riešenia
Tvárou v tvár všadeprítomnej kontaminácii si začínajú spotrebitelia uvedomovať potrebu zmeny zameranú na zníženie príjmu mikroplastov. Tento prístup sa zameriava na odstránenie hlavných zdrojov znečistenia. Musíme si však uvedomiť, že úplné vyvarovanie sa plastom nie je možné.
Odborníci na environmentálne zdravie odporúčajú viacero rôznych prístupov so zameraním na praktické zmeny namiesto dokonalosti. Dr. Leonardo Trasande z NYU Grossman School of Medicine tvrdí, že existujú bezpečné a jednoduché kroky, ktoré môžu spotrebitelia podniknúť, aby obmedzili vystaveniu sa mikroplastom bez veľkých nákladov.
Odporúča napríklad nahradenie plastových nádob sklenenými alebo nerezovými a vyhýbanie sa ohrievaniu plastov v mikrovlnke. Tento princíp platí aj pri výbere jedla. Konzumujte preto viac domácich jedál z čerstvých surovín a znížte príjem „vysokospracovaných“ potravinám, ktoré sú pri procese výroby vystavené mikroplastom.
Voľne sypaný čaj s kovovým sitkom alebo papierové čajové vrecúška zamedzia uvoľňovaniu častíc zo syntetických čajových vrecúšok. Drevené alebo bambusové dosky na krájanie zasa nahradia plastové verzie.
Nezabudnite na výber oblečenia
Odborníci zo Zero-Waste chef dôrazne varujú pred kontaktom plastov s jedlom pri vyšších teplotách. Odporúčajú preniesť jedlo do sklenených alebo keramických nádob pred zohrievaním v mikrovlnke, aj v prípade, že plastiková nádoba je na to určená. Teplo totiž výrazne urýchľuje rozklad molekúl plastov.
Ďalej prechod z balenej vody na filtrovanú vodu z vodovodu v sklenenej alebo nerezovej fľaši môže výrazne znížiť každodenný príjem mikroplastov. Vyhýbať sa treba predovšetkým pitiu balenej vody, ktorá celý deň stála na mieste vystavenému slnku či teplu.
Materiálový vedec Joshua Grolman odporúča pouvažovať aj na výberom oblečenia. Noste oblečenie z prírodného vlákna ako bavlna, vlna, ľan a konope namiesto syntetických materiálov, ktoré pri praní uvoľňujú mikroplasty.
Zdravotné dôsledky
Vyjadrenia odborníkov zo zdravotníckych organizácií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), poukazujú na rastúce znepokojenie. Zároveň však upozorňujú, že dlhodobé účinky chronického prijímania mikroplastov na zdravie zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané.
Výskumy ukazujú, že tieto častice môžu obsahovať chemické prísady, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu a vyvolávajú zápalové reakcie (aspoň u zvieracích modelov). Predbežné výskumy naznačujú možné riziká, ako je podráždenie čriev, oxidačný stres či potenciálny vplyv na plodnosť.
