Šedá ekonomika v Európe zostáva významným problémom aj napriek snahám štátov o jej zníženie. Od Poľska po Bulharsko sa krajiny snažia obmedziť neformálne zamestnávanie, hotovostné transakcie a obchádzanie daňových pravidiel, no podiel týchto aktivít na HDP zostáva vysoký. Najviac zasiahnuté sú štáty s vysokým podielom samostatne zárobkovo činných osôb a silnou sezónnou zamestnanosťou v službách či cestovnom ruchu.
Čo je šedá ekonomika?
Šedá ekonomika predstavuje ekonomické aktivity, ktoré sú legálne, ale prebiehajú mimo plnej evidencie štátu alebo daňových systémov. Ide napríklad o neformálne zamestnávanie, samostatne zárobkovo činné osoby, hotovostné transakcie alebo obchádzanie administratívnych a daňových pravidiel. Hoci tieto činnosti nie sú nelegálne ako čierna ekonomika, štát z nich nemá plný výber daní a podiel týchto aktivít môže ovplyvniť ekonomický rast a financovanie verejných služieb.
10. Poľsko
V Poľsku dosahoval podiel šedej ekonomiky v roku 2022 necelých 22 percent HDP. Hlavné faktory sú vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb, neformálne zamestnanie v stavebníctve a službách a rozšírené využívanie hotovosti. Relatívne vysoké zdanenie práce motivuje časť firiem a jednotlivcov k obchádzaniu pravidiel.
9. Slovinsko
Slovinsko má mierne nad 22 percent HDP, pričom k šedej ekonomike prispieva vysoké daňové zaťaženie, neformálne zamestnanie vo stavebníctve, pohostinstve a poľnohospodárstve a stále používanie hotovosti. Riešením má byť postupná digitalizácia verejnej správy a zavádzanie elektronických fakturačných systémov.
8. Litva
V Litve podiel šedej ekonomiky tiež presahuje 22 percent HDP. Neformálne zamestnanie sa týka najmä služieb, stavebníctva a poľnohospodárstva a vysoké zdanenie práce motivuje samostatne zárobkovo činné osoby k obchádzaniu systému.
7. Estónsko
Estónsko sa v rebríčku objavuje s podielom približne 23 percent HDP, napriek pokročilej digitalizácii štátnej správy. V krajine pretrváva neformálne zamestnanie najmä na horšie platených pozíciách a vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb. Zdanenie práce je vysoké, majetkové dane sú naopak nízke.
6. Malta
Malta hlási šedú ekonomiku na úrovni približne 23,4 percenta HDP. Najviac sa prejavuje v cestovnom ruchu a službách, kde je priestor pre neformálne zamestnávanie a hotovostné platby. Digitalizácia tento trend postupne oslabuje.
5. Cyprus
Na Cypre dosahuje podiel šedej ekonomiky okolo 24 percent HDP a súvisí so silnou orientáciou na služby a cestovný ruch, ako aj s vysokým podielom hotovostných transakcií. Digitalizácia štátnej správy a tlak na transparentnosť by mohli postupne pomôcť znížiť tento podiel.
4. Maďarsko
V Maďarsku tvorí šedá ekonomika viac než štvrtinu HDP, pričom najväčší podiel majú samostatne zárobkovo činné osoby a nepodávaná práca vo stavebníctve, poľnohospodárstve a službách. V krajine zohráva rolu aj administratívna náročnosť podnikania. Digitalizácia a elektronické kontrolné systémy by mohli pomôcť, no slabšia daňová morálka spomaľuje pokles.
3. Rumunsko
Rumunsko s podielom približne 26 percent HDP čelí šedej ekonomike predovšetkým v poľnohospodárstve, stavebníctve a službách, s vysokým počtom samostatne zárobkovo činných osôb a rozšíreným platením v hotovosti. Regionálna nezamestnanosť a nerovnomerná ekonomická vyspelosť podporujú prácu mimo oficiálneho systému.
2. Chorvátsko
Chorvátsko má podiel šedej ekonomiky približne 29,7 percenta HDP. Strukturálne súvisí so sezónnou zamestnanosťou v cestovnom ruchu, vysokým podielom samostatne zárobkovo činných osôb a hotovostnými transakciami. Digitalizácia a elektronické platby môžu znížiť rozsah šedej ekonomiky, avšak sezónnosť trhu brzdi rýchly pokles.
1. Bulharsko
Bulharsko je krajinou s najvyšším podielom šedej ekonomiky v rebríčku, dosahujúcim až tretinu HDP. Tvoria ju predovšetkým neformálne zamestnanie v poľnohospodárstve a stavebníctve, vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb a hotovostné platby. Vysoká daňová záťaž práce, nízka dôvera v inštitúcie, regionálne nerovnosti a vyššia nezamestnanosť prehlbujú tento problém.
