Neviditeľná hrozba sa v organizme ženy udomácňuje dávno predtým, než si prvýkrát nespomenie na meno suseda alebo cestu do obchodu. Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu vo svojom marcovom výskume publikovali zistenia, ktoré prepisujú pravidlá včasnej diagnostiky.
Podľa štúdie v časopise JAMA Network Open dokáže špecifický biomarker v krvi predpovedať riziko demencie s neuveriteľným, až štvrťstoročným predstihom. Píše o tom aj NBC.
Lekári sa zamerali na proteín p-tau217, ktorého zvýšená koncentrácia úzko súvisí s patologickými zmenami v mozgu typickými pre Alzheimerovu chorobu. Ženy, ktoré vykazovali vyššie hladiny tohto proteínu v čase, keď boli mentálne úplne zdravé, čelili v neskoršom veku drasticky vyššiemu riziku kognitívneho úpadku.
Krv prezrádza prichádzajúci tieň desiatky rokov vopred
Rozsah výskumu dodáva výsledkom vysokú mieru spoľahlivosti. Odborníci analyzovali dáta od 2 766 účastníčok celonárodnej štúdie, ktorú odštartovali ešte koncom 90. rokov minulého storočia. Tieto ženy vo veku od 65 do 79 rokov vedci sledovali celých 25 rokov. Na začiatku nikto z nich nevykazoval problémy s myslením, no krvné vzorky z tej doby, analyzované modernými metódami o dekády neskôr, ukázali jasný vzorec. Aladdin H. Shadyab, docent verejného zdravotníctva na UCSD, vníma tento objav ako šancu na zmenu paradigmy v prevencii.
„Naša štúdia naznačuje, že by sme mohli byť schopní identifikovať ženy so zvýšeným rizikom demencie desiatky rokov predtým, než sa objavia príznaky,“ vysvetľuje Shadyab. „Takto dlhý časový predstih otvára dvere k stratégiam včasnej prevencie a cielenejšiemu monitorovaniu, namiesto čakania na moment, kedy problémy s pamäťou už ovplyvňujú každodenný život.“
Životná história a pôvod menia silu predpovede
Hoci je súvislosť medzi proteínom a ochorením preukázateľná, biológia nie je pre každú ženu rovnaká. Vedci upozorňujú, že hrozba plynúca z hladín p-tau217 kolíše v závislosti od individuálnych faktorov.
Do hry vstupuje genetická predispozícia, rasová príslušnosť, ale aj minulosť spojená s užívaním antikoncepcie. Tieto premenné určujú, nakoľko agresívne sa bude biomarker v tele správať a u koho sa demencia rozvinie skôr. Práve zohľadnenie týchto odlišností robí testy presnejšími a umožňuje lekárom pripraviť pacientkam plán na mieru.
Zastavte drahé skenovanie a vŕtanie do chrbtice
Doterajšie metódy zisťovania raných štádií demencie pripomínali skôr zložité a nepríjemné zákroky. Buď išlo o finančne náročné zobrazovanie mozgu na špeciálnych prístrojoch, alebo o bolestivý odber mozgovomiešneho moku z chrbtice. Krvný test predstavuje cestu najmenšieho odporu, ktorá je lacná a dostupná pre širokú verejnosť. Linda K. McEvoy, profesorka z UCSD, vyzdvihuje práve tento prístup k pacientovi.
„Biomarkery založené na krvi sú obzvlášť sľubné, pretože sú oveľa menej invazívne a potenciálne dostupnejšie než zobrazovanie mozgu alebo testy mozgovomiešneho moku,“ zdôrazňuje McEvoy. „To je podstatné pre zrýchlenie výskumu faktorov ovplyvňujúcich riziko demencie aj pre vyhodnocovanie stratégií, ktoré ho môžu reálne znížiť.“
Namiesto diagnostiky nezvratných následkov sa tak moderná medicína presúva k predpovedaniu budúcnosti. Ak vieme, čo sa pravdepodobne stane o štvrťstoročie, získavame moc začať konať už dnes.
