Deti a dospievajúci na Slovensku sa čoraz častejšie obracajú na odborníkov so žiadosťou o pomoc. Linka detskej istoty (LDI) za uplynulý rok evidovala viac než 192-tisíc kontaktov, čo predstavuje najvyšší počet za celé obdobie jej fungovania.
V sledovanom období od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 zaznamenala linka historicky najvyšší záujem zo všetkých regiónov Slovenska.
Podľa pracovníkov LDI ide o kombináciu viacerých faktorov – narastajúce psychické zaťaženie mladej generácie, väčšiu ochotu hovoriť o problémoch, ale aj rozšírenie tímu psychológov a zvýšenie počtu poradenských hodín, vďaka čomu dokáže linka reagovať na viac kontaktov než v minulosti.
Státisíce telefonátov
Odborníci upozorňujú, že za rastúcimi číslami sa neskrýva len väčšia dostupnosť služby, ale najmä zhoršujúci sa psychický stav detí a mladých ľudí, informuje STVR.
Linka detskej istoty pôsobí na Slovensku nepretržite od roku 1996 a v januári si pripomenie už 30 rokov svojej existencie. Ako prvá špecializovaná linka pre deti a mládež poskytuje anonymnú pomoc nonstop, každý deň v roku.
„Počas tohto obdobia sme uskutočnili viac ako 3,5 milióna odborných intervencií,“ ozrejmila riaditeľka Linky detskej istoty Táňa Ivanič Rybanská.
Úzkosť či depresia
Služba sa postupne rozšírila z čisto telefonickej formy aj na online poradenstvo cez chaty a e-maily. Podľa odborníkov sa však nemení len počet kontaktov, ale najmä témy, s ktorými sa deti ozývajú.
„Kým v minulosti prevažovali najmä školské a vzťahové problémy, dnes čoraz častejšie riešime závažné témy spojené s duševným zdravím,“ uvádza psychologička Linky detskej istoty Katarína Bubáková.
„Deti a dospievajúci sa ozývajú pre úzkosti, depresívne prežívanie, dlhodobý stres a silné pocity osamelosti, ktoré sa ešte viac prehĺbili po pandémii. Výrazne pribudli aj kontakty týkajúce sa sebapoškodzovania a myšlienok na ukončenie života, ako aj problémy spojené s online prostredím – kyberšikanou, porovnávaním sa na sociálnych sieťach či tlakom na výkon a dokonalosť,“ pokračuje.
Dôležitý je obsah hovorov
Mnohé hovory majú spoločný základ – deti sa cítia nepochopené a nemajú vo svojom okolí bezpečný priestor, kde by mohli otvorene hovoriť o tom, čo prežívajú. Napriek rozšíreniu digitálnych foriem kontaktu pritom väčšina volí klasický telefonát.
„Až 90 percent detí uprednostňuje na Linke detskej istoty telefonický kontakt, pretože hľadajú skutočný ľudský hlas, ktorý im dá pocit blízkosti, prijatia a okamžitej opory,“ dodáva Bubáková.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
