V auguste bol zatknutý a obvinený práve z násilia na rodinných príslušníkoch, vrátane sexuálneho napadnutia. Ranoque zostáva vo väzení a čaká na súd.
Novinárom z britského The Guardianu v liste napísal, že je nevinný „Otec, ktorý znásilňuje svoju rodinu, nerobí to, čo som urobil ja… Keby som mal čo skrývať, nechal by som ich zhniť v džungli. Bol som ale prvý, kto sa ich snažil hľadať.“
Prežívali vďaka Lesly
Napriek tomu, že majú médiá zákaz s preživšími deťmi hovoriť, na verejnosť od ich nájdenia postupne vyplávajú ďalšie a ďalšie informácie o tom, ako 40 dní prežili v drsných a nebezpečných podmienkach Amazonského pralesa. Na základe rozhovorov s príbuznými a známymi detí o nich píše práve The Guardian.
Kľúčové boli najmä znalosti a skúsenosti najstaršej sestry Lesly. „Vedela, ako sa v džungli brániť… Pripravovali sme ju na to od útleho veku,“ povedal jej biologický otec Jacobombaire. S tým súhlasí aj jej babička Fátima Valencia.
Vďaka Lesly súrodenci na mieste nešťastia pozbierali veci potrebné na prežitie, ako džús, limonádu, sladkosti, nožnice, lekárničku, plienky a dojčenskú fľašu. Vždy po pár dňoch sa skupinka sťahovala a schovávala v kmeňoch stromov, aby sa vyhla nekonečnému dažďu. Deti si stavali prístrešky a snažili sa nájsť pomoc alebo chodník, ktorý by ich doviedol do civilizácie. To sa im ale nepodarilo. Napriek všetkému tiež deti často trpeli od hladu a v noci im bola zima.
Lesly zbierala dažďovú vodu do prázdnej fľaše a tiež zháňala v džungli zrelé ovocie. Počas pohybu džungľou deti niekoľkokrát začuli pátracie skupiny vo svojom okolí. Keďže ich ale matka varovala pred ozbrojenými mužmi, deti sa radšej schovávali. Dúfali, že narazia na neozbrojených domorodcov. To sa ale nestalo.
Súrodencom tak postupne dochádzali sily a nemohli pokračovať. Schúlili sa v jednom z prístreškov, ktorý Lesly postavila, a pripravovali sa na smrť. Záchranári ich našli len vďaka nárekom malej Cristin. Ostatné deti, akokoľvek vyčerpané, žiadne zvuky zo strachu nevydávali.
Pomáhali duchovia aj mystické rituály
Prípad je pre Kolumbiu výnimočný aj z ďalšieho dôvodu. Prinútil k úzkej spolupráci skupiny, medzi ktorými väčšinou panuje skôr nedôvera – vojenské zložky a komunity pôvodných obyvateľov. The Guardian pre kontext dodáva, že k väčšine násilností medzi štátnymi silami a ozbrojenými skupinami v Kolumbii dochádza v chudobných vidieckych oblastiach, čím veľmi trpia práve domorodci.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
