Digitalizácia a modernizácia školstva na Slovensku sa dnes vo veľkej miere opiera o projekty a grantové výzvy. Príbeh jednej malej základnej školy z Hornej Nitry však ukazuje, že systém nastavovania podpory často rozhoduje viac než samotné potreby škôl – a výsledkom sú riešenia, ktoré pôsobia nelogicky aj nevyvážene.
Pre mnohé malé školy sú externé zdroje prakticky jediným spôsobom, ako sa dostať k novým technológiám či vybaveniu. Bežné rozpočty na to jednoducho nestačia. Cena za túto pomoc je však vysoká – školy sa musia prispôsobovať podmienkam projektov, nie reálnej situácii v triedach. Modernizácia tak prebieha skôr podľa toho, čo je aktuálne podporované, než podľa toho, čo by bolo skutočne potrebné. Informuje o tom portál Pravda.
Tri notebooky pre jedného učiteľa
Na základnej škole v Diviakoch nad Nitricou sa modernizácia posúva krok za krokom, no zároveň odhaľuje prekrývanie rôznych iniciatív. Učiteľka prvého stupňa Alena Môciková získala za posledné štyri roky z rôznych projektov až tri notebooky. Jeden pochádza z projektu zameraného na školskú knižnicu a je vedený ako majetok určený na jej správu. Ďalšie dva slúžia na prípravu vyučovania či elektronickú klasifikáciu.
Paradoxom je, že všetky tieto činnosti by zvládlo jedno zariadenie, ak by bolo správne softvérovo vybavené. Napriek tomu projekty umožnili – a v podstate aj vyžadovali – obstaranie viacerých kusov techniky.
Podobná situácia nastala aj pri interaktívnych tabuliach. Pôvodné dataprojektory, ktoré mala škola k dispozícii viac než desať rokov a získala ich ešte v roku 2004, boli stále funkčné. Napriek tomu ich nahradili nové „tabule na písanie prstom – black board LCD“. Dôvodom nebola technická porucha, ale najmä prach z kried, ktorý sa pri písaní víril v triedach.
Pohľad zvnútra malej školy
Základná škola v Diviakoch nad Nitricou má 153 žiakov a na prvý pohľad pôsobí ako dobre vybavená. Disponuje 31 notebookmi a 20 tabletmi určenými na výučbu. Riaditeľka školy Gabriela Paulďurová však zdôrazňuje, že nejde o nadbytočné alebo duplicitné čerpanie. Pri každom projekte musela škola presne deklarovať, akou technikou už disponuje, pričom za zastarané sa považovali zariadenia staršie ako päť rokov.
„Preto sme napríklad nedostali ďalšie počítače do učebne. Ale v rámci všetkých projektov sme sa vždy snažili pomôcky zabezpečiť postupne,“ vysvetľuje. Dodáva, že sama v riaditeľni používa tlačiareň starú 23 rokov, ktorá stále bez problémov funguje.
Plán obnovy namiesto eurofondov
Digitalizácia školstva sa aktuálne realizuje najmä prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR. Samostatný projekt zameraný na digitálnu infraštruktúru škôl má rozpočet približne 190 miliónov eur bez DPH. Financujú sa z neho notebooky pre učiteľov, tablety pre žiakov, projektory, počítačové siete či internetové pripojenie.
Ministerstvo školstva uvádza, že pri plánovaní výziev sa nastavujú tzv. deliace línie medzi projektmi v gescii rezortu a tými, ktoré spadajú pod ministerstvo investícií (MIRRI), aby sa zabránilo dvojitému financovaniu. V odpovediach pre Pravdu však rezort zostal skôr všeobecný a zdôraznil najmä kontrolné mechanizmy.
Stav materiálno-technického vybavenia sa mapoval v decembri 2023, pričom vyhodnotenie prebehlo v januári 2024. Do zisťovania sa zapojilo 93 percent škôl. Používali sa dotazníky, údaje z predchádzajúcich projektov aj pravidelný ročný zber dát o vybavení. Zohľadňovali sa len zariadenia mladšie ako tri roky a údaje sa priebežne aktualizovali podľa zmien v školách.
Keď škola platí zo svojho
Podpora sa netýka len techniky, ale aj vzdelávania pedagógov. Škola v Diviakoch nad Nitricou sa zapojila do projektov na profesionálny rozvoj učiteľov a aktualizačné vzdelávanie. Hoci boli splnené všetky podmienky, finančné prostriedky zatiaľ vyplatené neboli.
„Schválené to je, ale na samotné financie stále čakáme,“ hovorí riaditeľka. Pre malé školy je problémom najmä to, že náklady musia uhradiť vopred. Ak by mala škola zaplatiť vzdelávanie všetkým 21 učiteľom po 150 eur, išlo by o výrazný zásah do rozpočtu. Preto zapojili len niekoľkých pedagógov a čakajú na refundáciu.
Vzdelávanie učiteľov ako slabý článok
Učiteľka Môciková upozorňuje, že podpora vzdelávania pedagógov je nedostatočná. „Najbližšie minimálne dva roky nebude treba nové vybavenie pre školu. Napríklad, ja si robím druhú atestačnú skúšku. Poplatok za to, že ju chcem spraviť, musím zaplatiť ja. Nikto mi to neuhradí,“ hovorí. Cena atestačných skúšok sa pritom pohybuje od 100 do 300 eur.
Problémom je aj čas. Podľa nej by pomohlo, keby mali učitelia pravidelne vyhradený priestor len na vzdelávanie. S týmto názorom sa stotožňuje aj riaditeľka Paulďurová.
„Oceňujem iniciatívu ministerstva školstva, že učitelia sú tí, ktorí musia niesť fakľu vzdelanosti. Ale učitelia sú ľudia, rodičia, rodiny. Viac ako 50 percent vecí robia vo svojom osobnom voľnom čase a nie sú za to ohodnotení,“ uzatvára. Upozorňuje pritom, že pedagógovia si uvedomujú rýchle zmeny sveta aj potrebu pripraviť deti na budúcnosť – systém ich v tom však často necháva samých.
