V súčasnej dobe sa pohľad na batoľa so smartfónom v ruke stal bežnou súčasťou našich životov. Mnohé deti dokážu obratne scrollovať sociálnymi sieťami či prepínať videá skôr, než sa naučia poriadne chodiť alebo vysloviť prvé slová. Rodičia v snahe získať chvíľu pokoja často siahajú po tablete ako po zázračnom nástroji na upokojenie. Najnovšia vedecká štúdia však bije na poplach a prináša mrazivé dôkazy o tom, že táto nevinná aktivita môže nenávratne poznačiť psychiku dieťaťa na celé desaťročia.
Tím odborníkov pod vedením profesorky Tan Ai Peng z prestížnej Národnej univerzity v Singapure (NUS) zverejnil prelomové výsledky výskumu, ktorý sledoval deti viac ako desať rokov. Výsledky sú neúprosné: to, čo dieťa vidí na obrazovke pred svojimi druhými narodeninami, priamo formuje štruktúru jeho mozgu. Práve toto obdobie je totiž pre vývin nervovej sústavy najcitlivejšie a akýkoľvek neprirodzený zásah v podobe digitálnej stimulácie môže vyvolať lavínu problémov.
Vedci zistili, že u dojčiat a batoliat vystavených nadmernému času pred displejom dochádza k javu, ktorý znie na prvý pohľad pozitívne, no v skutočnosti je nebezpečný. Ide o takzvané zrýchlené dozrievanie mozgových sietí. Ich mozgy sa pod vplyvom agresívnych vizuálnych podnetov špecializujú príliš skoro. Siete zodpovedné za zrak a základné vnímanie sa vyvíjajú na úkor zložitých prepojení, ktoré sú nevyhnutné pre logické myslenie a emocionálnu stabilitu.
Od tabletu k úzkosti a pomalému mysleniu
Tento predčasný rozvoj si však vyberá krutú daň. Štúdia, ktorá pravidelne skenovala mozgy detí od raného detstva až po pubertu, ukázala jasnú súvislosť medzi skorým používaním technológií a neskoršími kognitívnymi nedostatkami. Deti, ktoré v plienkach trávili hodiny pred obrazovkami, vykazovali vo veku osem a pol roka výrazne pomalšie reakcie pri rozhodovaní. Ich mozog stratil potrebnú flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám.
Ešte hrozivejšie pôsobí fakt, že tieto biologické zmeny sa naplno prejavia v dospievaní. U trinásťročných adolescentov, ktorí začínali s digitálnymi hračkami v dojčenskom veku, bol zaznamenaný dramatický nárast príznakov úzkosti. Ich nervový systém, „preprogramovaný“ v ranom detstve, nie je schopný efektívne regulovať emócie, čo vedie k psychickej nestabilite a pocitom neistoty.
Nádej v podobe kníh a rodičovskej lásky
Vedci však rodičom neprinášajú len zlé správy. Výskum zároveň odhalil mocný protijed, ktorý dokáže devastačné účinky technológií zmierniť. Týmto zázrakom je obyčajné spoločné čítanie. U detí, ktorým sa rodičia venovali s knihou v ruke okolo tretieho roku života, boli negatívne zmeny v mozgu výrazne slabšie.
Interaktívny zážitok, emočné prepojenie a rozhovor nad príbehom totiž poskytujú mozgu stimuláciu, ktorú pasívne sledovanie videí nikdy nedokáže nahradiť. Kým obrazovka dieťa od sveta izoluje a núti jeho mozog do predčasnej a neefektívnej špecializácie, čítanie buduje pevné základy pre komplexné myslenie a zdravú dušu.
Odkaz odborníkov je jasný: prvé dva roky života sú oknom príležitosti, ktoré sa po zatvorení už nikdy neotvorí rovnakým spôsobom. Skôr než dieťaťu podáte do ruky mobil, zamyslite sa, či mu namiesto chvíľkového ticha neberiete jeho budúcis pokoj a duševnú rovnováhu.
