Diktátori ako Pinochet, Stalin, Husák či Pol Pot sa do histórie zapísali krvavou stopou. Ale čo bolo ich cieľom? Urobiť svet lepším, ovládnuť ho mocou alebo jednoducho nahromadiť majetok? A prečo dodnes pretrvávajú kontroverzie okolo týchto postáv?
Od Pinocheta po Stalina, od Husáka po Ceaușesca – niektorí ich vnímajú ako záchrancov národov, iní ako krvavých tyranov. Kto boli títo kontroverzní lídri, čo chceli dosiahnuť, a prečo sa o ich dedičstve stále vedú vášnivé debaty?
Kimovci: Smiešna dynastia, ktorá vládne severu
Kim Ir-sen začal dedičnú vládu v Severnej Kórei, ktorá sa transformovala na absurdné náboženstvo. Dnes je Kim Čong-un zobrazovaný ako neomylný líder na bielom koni, zatiaľ čo vojenskí generáli ho zbožňujú ako boha, píše portál idnes.cz.
Husák: Prezident zabudnutia, diktátor v srdci
Gustáv Husák, ktorý sa stal „prezidentom“ Československa v dôsledku sovietskej okupácie, zmenil krajinu na koncentrák plný politických väzňov a cenzúry. Jeho režim bol prakticky diktatúrou, no stále existujú rozdielne názory na jeho vládu.
Pinochet: Vojenský puč, ktorý otriasol Chile
Augusto Pinochet sa dostal k moci vojenským prevratom podporovaným USA. Ako diktátor v Chile vládol viac než 16 rokov, v čom ho podporoval americký režim. Jeho vláda bola krvavá a brutálna, s tisíckami obetí.
Normalizácia: Zlaté časy alebo totalitné väzenie?
Kým pre starších komunistov bol Husákov režim obdobím stability a prosperity, pre mnohých iných to bol čas strachu, špehovania a represie. Totalitný štát plný kontroly a strachu z neznáma stále rezonuje v pamäti tých, ktorí prežili jeho najtemnejšie časy.
„Áno, je tu poriadok: byrokratický poriadok šedivej uniformity, umrtvujúci jedinečnosť,“ písal Václav Havel Husákovi v otvorenom liste v apríli 1975. Ten bol vtedy zatiaľ len generálnym tajomníkom československých komunistov. „Je to ale poriadok bez života. Áno, v našej krajine je kľud: nie je to ale kľud márnice alebo hrobu?“
Niektorí z nás si na tú temnú dobu spomínajú s akousi nostalgiou. Boli sme mladí a jediné, čo sme poznali, bola normalizačná šedivosť, ktorá nám pripadala ako bežná realita. Život v husákovskej diktatúre bol vtedy považovaný za niečo úplne normálne. Pokrytectvo, strach a poníženie sme vtedy vôbec nevnímali, a naše spomienky sú skôr na tie „dobré“ chvíle. „Husák ako diktátor? Veď nám počas Prvého mája tak priateľsky mával z tribúny na Letnej.“
Režim Augusta Pinocheta je často hodnotený veľmi rozporuplne. „Áno, mal krv na rukách,“ tvrdia jeho podporovatelia. „Ale vojenským prevratom zachránil Chile pred komunizmom, ktorý by pravdepodobne spôsobil ešte viac obetí. Marxistický režim Salvadora Allendeho by bol rovnako zločinný ako všetky ostatné ľavicové experimenty na svete. Pinochet navyše v Chile naštartoval ekonomiku a vytvoril prosperujúcu krajinu.“
Pinochet bol chilským prezidentom až do roku 1990. Neskôr čelil obvineniam zo zločinov proti ľudskosti, ale v roku 2006 zomrel pokojne vo veku 91 rokov. „Zachránil som krajinu pred občianskou vojnou,“ napísal tesne pred svojou smrťou.
„S úplnou vážnosťou a úprimnosťou môžem povedať, že som hrdý na obrovský kus práce, ktorý som vykonal, aby som zastavil marxizmus-leninizmus na ceste k úplnej moci.“ Diskusie medzi ľavicovými a pravicovými názormi o Pinochetovej úlohe sa neustále vedú. Diktátor je často vnímaný buď ako dobrý, alebo zlý, pričom sa zjednodušene ignoruje komplexnosť dejín, ktoré rozhodne nie sú čiernobiele. Podobne môžu starí komunisti tvrdiť, že Stalin mal dobré úmysly. „Áno, možno zabil pár miliónov ľudí, ale porazil Hitlera a premenil ZSSR na svetovú veľmoc,“ môžete počuť.
Fenomén diktátorov je fascinujúci práve tým, že niektorí ľudia dokážu ospravedlniť čokoľvek, čo nezapadá do ich obmedzených pohľadov.
Ceaușescu: Tyran, ktorý sa vzoprel Moskve a zničil vlastný národ
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
