Rumunský vodca Nicolae Ceaușescu si vybudoval obraz neohrozeného „karpatského génia“, no realita jeho vlády bola iná – brutálna, represívna a izolovaná. Hoci odmietol účasť na okupácii ČSSR, z jeho krajiny sa stal hladujúci štát bez slobody. Jeho koniec bol rýchly a krvavý – popravený spolu s manželkou počas revolúcie v roku 1989.
„História ma pomstí!“ mal údajne kričať 25. decembra 1989, keď sa s manželkou Elenou rútili k stene pod paľbou samopalov. Po rýchlom procese bol popravený po rumunskej protikomunistickej revolúcii, ktorá ukončila jeho krutovládu. Ceaușescu, ktorý sa sám označoval za „Dunaj myšlienok“ a „géniusa karpatského priestoru“, svoju krajinu zničil a okrádal. Ak sa nám zdá Husákov režim zlý, Ceaușescu bol ešte horší, s mučením a popravami odporcov a prázdnymi obchodmi v zničenom štáte.
Zaujímavé však je, že na hrobe rumunského diktátora býva záplava kvetov. Zdá sa tak, že v Rumunsku stále existujú ľudia, ktorí naňho spomínajú v dobrom.
„Za čo si tu?“ pýta sa spoluväzeň na Pankráci v starom vtipe z 80. rokov. „Pozeral som cez ďalekohľad na Husáka.“ „A za to ťa zavreli?“ „No, mal som ten ďalekohľad na puške.“ Áno, je to drsný humor, ale Husák, ktorý bol všeobecne nenávidený a zosmiešňovaný, mal vlastne šťastie.
Keď v novembri 1991 vo veku 78 rokov zomrel v bratislavskej nemocnici, takmer nikoho to nezaujímalo. ČTK informovala, že príčinou smrti bolo zlyhanie srdcového, cievneho a dýchacieho systému. „Rozlúčka so zosnulým prebehne podľa želania rodiny v uzavretom rodinnom kruhu.“
Ťažké odchody tyranov
Koniec vlády väčšiny diktátorov býva krutý a ponižujúci. Keď Josif Stalin v marci 1953 utrpel mozgovú príhodu, jeho okolie sa ho natoľko bálo, že ho nechali celé hodiny bez pomoci ležať pomočeného na podlahe. Benito Mussolini dopadol ešte tragickejšie – v apríli 1945 ho partizáni zastrelili, jeho telo zavesili dolu hlavou a rozvášnený dav ho kameňoval. Saddám Husajn po dolapení v decembri 2006 čelil lynču a bol popravený obesením.
V porovnaní s tým mal Adolf Hitler „miernejší“ koniec – v obliehanom Berlíne si vzal život sám. Už počas života však väčšina autokratov žila v neustálom strachu.
Britskí dokumentaristi v roku 2006 zaznamenali až 638 pokusov o atentát na kubánskeho vodcu Fidela Castra. Snažili sa ho zabiť výbušnou cigarou, otráveným perom či nebezpečným potápačským oblekom infikovaným tuberkulózou. Napriek tomu zomrel pokojne v novembri 2016, údajne na rakovinu, vo veku 90 rokov.
Čísla, ktoré desia, a pravda, ktorá sa stráca
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
