Väčšina je väčšina a je diskusia potrebná? Dve zásadné otázky, okolo ktorých sa rozprúdila najbúrlivejšia parlamentná debata. Parlamentná väčšina je legitímne zvolená a diskusia je potrebná. Na prvý pohľad jednoduchá odpoveď má však svoje “ale”.
“…a to je možno tá zásadná otázka, dokedy má diskusia trvať, dokedy je produktívna a odkedy je kontraproduktívna,” vysvetlil pre Kanal1 predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD).
Koalícia neustále opakuje, že na riešenie problémov bežných ľudí potrebuje prijímať zákony. A na tie jej vraj pre obštrukcie opozície nezostáva dostatok času.
“Keďže parlament je nevyhnutný na fungovanie štátu, dokedy môžeme dovoliť opozícii ho blokovať a brániť mu v jeho práci,” argumentuje predseda parlamentu Raši.
Jedna vec je fungovanie štátu a to bez funkčného parlamentu nie je možné. Na druhej strane opozícia vládnej väčšine vyčíta nielen skrátenie rozpravy, ale aj nadužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Teda prijímania zákonov bez riadneho legislatívneho procesu a pripomienkového konania. Podľa opozície nefunguje ani diskusia vo výboroch a o rôznych prílepkoch k zákonom sa dozvedajú tesne pre ich prerokovaním v pléne.
“Ja som aj na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov požiadal predsedu vlády SR, aby skrátené legislatívne konanie išlo naozaj len vtedy, keď je to nevyhnutné, lebo to nerozhodí len náš program, ale rozhádže to aj program návrhov zákonov vládnych, ktoré prišli normálne a zostanú neprerokované alebo sa odsúvajú,” vysvetlil Raši.
„…v parlamente takmer všetky zákony prijímajú (koalícia) v zrýchlenom konaní, alebo tak, že sa predčasne ukončí debata, prípadne sa ani neotvorí. Takéto konanie je niečo, na čo si nepamätáme ani za Mečiara,“ kritizoval praktiky vládnych poslancov predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
V opozícii sa vám to nebude páčiť
Opoziční poslanci upozorňujú svojich vládnych kolegov aj na to, že po budúcich voľbách sa môžu oni ocitnúť v opozícii a pýtajú sa, či sa im takéto pravidlá budú páčiť.
Predseda parlamentu si zobral na pomoc konkrétne čísla: “Minulý rok sa o jednom návrhu zákona, teda tá rozprava k nemu bola v priemere 1 hodinu 20 minút. Po novom je doba na prerokovanie jedného zákona určená na 37,5 hodiny podľa zisku v parlamentných voľbách,” oponuje Raši.
Na opozičné strany teda vychádza asi 18 hodín času v rozprave. Opozícia to za adekvátne nepovažuje a stále hovorí o snahe umlčať opozíciu a kritické hlasy.
„Pokiaľ ide o vystupovanie v pléne, snaha obmedziť čas, za ktorý môžu poslanci vystupovať, je to evidentná snaha umlčať opozíciu. Aby to vláda mala ľahšie… Výsledkom bude horšia legislatíva,“ rozhorčil sa na tlačovej besede predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Oni sami hovoria o kroku jeden a kroku dva. Podľa našich informácií sa už pripravuje aj etický kódex pre médiá – teda snaha určovať, kto sa môže pýtať, aké otázky sú dovolené a kto ich smie klásť,“ odkázal z tlačovej besedy predseda SaS Branislav Gröhling a dodal, že strana už pripravuje podanie na Ústavný súd.
Svojvoľné môže byť podľa opozície aj vykázanie poslanca zo sály alebo pokuty za neslušné správanie a vyjadrovanie. Hnutie Slovensko otvorene hovorí o tom, že je to zákon proti ich predsedovi Igorovi Matovičovi. Prezidenta republiky Petra Pellegriniho preto vyzýva, aby zákon nepodpísal. Ten už však avizoval, že so schválenou zmenou rokovacieho poriadku problém nemá a svoj podpis pod tento zákon pravdepodobne pripojí.
