Prípadne s hlasovaním o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý je zaradený na aktuálnu schôdzu parlamentu. Termínovaný je na stredu (3. 12.) popoludní.
Predseda poslaneckého klubu opozičnej SaS Branislav Gröhling si tiež myslí, že žiadosť o vyslovenie dôvery vláde sa spojí s nejakým iným návrhom, čo však nepovažuje za správne. „Ak to premiér s niečím spojí, tak je to vyslovene iba zbabelosť. Pretože si nie je istý, že by dostal dôveru vláde, pretože sú tak rozhádaní a majú také problémy… Takže nemajú odvahu, aby prišli samostatne s takýmto návrhom do parlamentu,“ myslí si opozičný poslanec.
Obrátia sa na Ústavný súd
Avizoval, že ak bude vláda žiadosť o vyslovenie dôvery odkladať, alebo zvolí nevhodný postup, opozícia sa obráti na Ústavný súd SR. Rovnako sa podľa neho pripravujú aj iné podania. Dôvodom môže byť napríklad dlhodobé odkladanie rokovania o opozičných návrhoch na vyslovenie nedôvery jednotlivým ministrom aj celej vláde.
„Uvidíme, či napríklad nebudú odvolávania jednotlivých ministrov zasa posunuté v čase. Ja si myslím, že tam je už základ toho, aby sme sa obrátili aj na Ústavný súd, pretože nemôžete rok čakať na to, aby ste vyslovili tie pochybenia pri jednotlivých ministrov,“ argumentoval Gröhling.
Je aj v rukách opozície, či parlament stihne o týchto návrhoch rokovať na aktuálnej schôdzi, upozornil Richter. Pripomenul, že už týždeň trvá rozprava o zmenách okolo Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a je možné, že bude trvať ešte ďalší týždeň. „Každá jedna schôdza má nejaký časový predpoklad. Vždy o týždeň to predlžujeme, aj teraz to predpokladám, no o dva týždne už nemôžeme, lebo by sme tu skutočne sedeli aj cez Vianoce,“ dodal.
Návrat k odvolávaniam ministrov
Takmer celý uplynulý rokovací týždeň sa parlament venoval návrhu vlády zmeniť ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o ktorom rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Do rozpravy sa hlásili najmä opoziční poslanci. Zákon je v prvom čítaní. K ďalším bodom schôdze sa zatiaľ parlament nedostal. Na programe ich ostáva stále približne 150. Okrem štandardných návrhov sú to aj zákony, ktoré vetoval prezident Peter Pellegrini, napríklad novelu zákona o hazarde.
Parlament má na stole aj ďalší návrh, ktorý chce vláda prebrať v zrýchlenom režime. Ide o novelu Trestného zákona. Za drobnú krádež sa má do Trestného zákona opätovne zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“.
Páchatelia majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku. Následne by sa mal parlament vrátiť k novele zákona o Environmentálnom fonde. Na predošlej schôdzi si schválili, že o nej budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Parlament má na programe aj opozičné návrhy na odvolanie ministrov i návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde, ktorý bol predložený ešte v januári. Opozícia chce odvolať ministrov Matúša Šutaja Eštoka, Kamila Šaška (obaja Hlas-SD), Tomáša Tarabu (nominant SNS), Roberta Kaliňáka (Smer-SD) či ministerku Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS). Najnovšie pribudol i návrh na odvolanie ministra Samuela Migaľa (nezávislý). Návrhy na odvolanie by sa mali prerokovať 3. decembra.
