Po pandémii koronavírusu sa odborníci čoraz častejšie stretávajú s nárastom ochorení, ktoré súvisia s komunikáciou medzi črevami a mozgom. Nová vedecká štúdia upozorňuje na to, že prípady syndrómu dráždivého čreva a funkčnej dyspepsie výrazne pribudli a môžu súvisieť s takzvaným dlhodobým covidom. Ten neovplyvňuje iba tráviace ústrojenstvo, ale môže zanechať stopy aj na mozgu – podobné tým, ktoré pozorujeme pri demencii.
Výskumníci porovnali údaje zo Spojených štátov a Veľkej Británie z rokov 2017 a 2023 a zaznamenali, že výskyt syndrómu dráždivého čreva (IBS) stúpol o 28 percent. Zatiaľ čo pred pandémiou malo diagnózu približne 4,7 percenta populácie, po pandémii to už bolo 6 percent. Tieto výsledky priniesol denník Daily Mail.
Medzi hlavné príznaky tohto ochorenia patria bolesti brucha, nafukovanie a hnačka. Syndróm sa považuje za ochorenie, ktoré vzniká na základe narušenej súčinnosti medzi črevami a nervovým systémom. Okrem IBS sa zvýšil aj počet prípadov funkčnej dyspepsie – z 8,3 na 11,9 percenta. Táto porucha sa prejavuje diskomfortom v hornej časti brucha, nadúvaním a skorým pocitom nasýtenia.
Zvlášť ohrozenou skupinou sú pacienti, ktorí po prekonaní covidu trpia únavou, problémami s dýchaním či slabosťou svalov. U týchto ľudí je oveľa pravdepodobnejší aj výskyt úzkosti, depresie a celkovo nižšej kvality života.
Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Clinical Gastroenterology and Hepatology. Vedci upozorňujú, že u pacientov s pretrvávajúcimi príznakmi covidu sa pozorovali zmeny v štruktúre mozgu, ktoré môžu mať vplyv na jazykové schopnosti, myslenie či vyjadrovanie.
Predchádzajúce výskumy poukázali aj na to, že v mozgoch týchto pacientov sa nachádza menej proteínov, ktoré chránia nervové bunky, a zároveň viac zápalových faktorov. Takéto kombinácie sú bežne spájané s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je demencia. Ľudia s dlhodobým covidom zároveň dosahovali horšie výsledky v testoch jazykovej kompetencie – napríklad mali problémy so správnym výberom slov alebo s porozumením ich významu, čo vedci označujú ako prejav „mozgovej hmly“.
Zvýšené riziko Alzheimera
Výskumný tím naznačuje, že neurologické komplikácie, ktoré sa objavujú pri dlhodobom covide, nesúvisia len s imunitnou odpoveďou organizmu, ale môžu byť dôsledkom priamych zmien na mozgu. Hoci bola štúdia realizovaná len na vzorke 17 ľudí, autori ju považujú za prvý krok k rozsiahlejšiemu výskumu, ktorý by mohol objasniť mechanizmy dlhodobých následkov infekcie SARS-CoV-2.
Tieto nové poznatky sa objavili krátko po tom, ako experti upozornili, že koronavírus môže výrazne zvýšiť aj pravdepodobnosť vzniku demencie. Predošlá americká štúdia zistila, že ľudia s dlhodobým covidom čelia až päťnásobne vyššiemu riziku rozvoja tejto choroby.
Neurológ Gabriel de Erausquin z Texaskej univerzity pre Wall Street Journal uviedol, že doterajšie poznatky ukazujú na znepokojujúce súvislosti. Podľa neho má časť pacientov po päťdesiatpäťke s dlhodobým covidom neurologický profil, ktorý pripomína začínajúcu Alzheimerovu chorobu – a u starších ľudí sa tieto procesy zatiaľ nejavia ako zvratné.
