Počas zásahu bolo zranených takmer 600 ľudí. Keď sa správy o ňom rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. K rozhorčeniu prispela fáma, že bol počas policajnej akcie zabitý študent Martin Šmíd, keďže svedkovia videli ležať na zemi bezvládne telo. V skutočnosti išlo o príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka, ktorý podľa záverov vyšetrovacej komisie pri potýčke skolaboval.
V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24. novembra odstúpil. V ten istý deň tiež Slovenská televízia odvysielala prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj protagonistami občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a Jánom Budajom.
Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Zároveň predstavitelia vznikajúcej opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Po prvom neúspešnom pokuse vymenovať vládny kabinet s účasťou nestraníkov napokon 10. decembra prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil z funkcie.
Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za československého prezidenta Václava Havla.
