Odchod do dôchodku si väčšina ľudí spája s vekom po šesťdesiatke. Realita slovenského systému je však o niečo pestrejšia. Zákon o sociálnom poistení totiž pamätá aj na tých, ktorí počas aktívneho života pracovali v mimoriadne náročných alebo rizikových podmienkach.
Pre túto skupinu môže byť dôchodok dostupný podstatne skôr, v niektorých prípadoch už po päťdesiatke. Nejde však o automatický nárok, ale o presne stanovené pravidlá, ktoré treba splniť.
Bežný dôchodkový vek verzus výnimky zo systému
Štandardný dôchodkový vek sa dnes na Slovensku pohybuje približne medzi 62 až 64 rokmi. Aktuálne je nastavený na 63 rokov a niekoľko mesiacov, pričom sa postupne zvyšuje. Zákon však pozná situácie, kedy človek nemusí čakať až do tohto veku. Jednou z možností je predčasný starobný dôchodok, ďalšou práca v povolaniach, ktoré sú dlhodobo považované za zdraviu škodlivé alebo fyzicky extrémne náročné.
Práve tieto profesie boli v minulosti zaradené do tzv. I. a II. pracovnej kategórie. Zamestnanci v nich boli vystavení zvýšenému riziku, a preto im systém umožňuje skorší odchod z pracovného procesu. Rozdiel oproti bežnej populácii môže predstavovať aj niekoľko rokov, čo je pri plánovaní života zásadný faktor.
I. a II. pracovná kategória: komu sa vek znižuje?
Zaradenie do pracovnej kategórie nikdy nebolo všeobecné ani voľne interpretovateľné. Existujú presné zoznamy profesií, ktoré v minulosti schvaľovali príslušné ministerstvá. Tie určovali, o aký druh práce ide a aký benefit z toho vyplýva. Ak človek v takejto kategórii odpracoval dostatočný počet rokov, môže požiadať o starobný dôchodok už vo veku od 55 do 59 rokov.
Veková hranica už dnes nie je nastavená jednotne. Pôvodná legislatíva síce poznala len dve hranice – 55 a 58 rokov –, no neskôr sa systém spresnil. Vzniklo viac vekových stupňov, aby lepšie odrážali dĺžku a náročnosť odpracovaných rokov. V praxi to znamená, že skorší dôchodok nie je rovnaký pre všetkých, ale závisí od individuálnej pracovnej histórie.
Podmienky, bez ktorých to nepôjde
Aj keď práca v rizikovej profesii zohráva kľúčovú úlohu, sama o sebe nestačí. Základnou podmienkou ostáva celková dĺžka dôchodkového poistenia. Minimom je 25 rokov, ktoré musí mať splnené každý žiadateľ, bez ohľadu na kategóriu práce. Systém síce zohľadňuje náročnosť povolania, no zároveň si stráži udržateľnosť.
Dôležité je tiež vedieť, že tento typ výhody sa postupne vytráca. Pracovné kategórie sa totiž naposledy oficiálne určovali do konca roku 1999. Znamená to, že nárok sa týka len ľudí, ktorí v tom období stihli v zaradených profesiách odpracovať potrebný počet rokov. Pre mladšie generácie už táto možnosť spravidla neexistuje.
skorší odchod do dôchodku je možný len pri splnení presných kritérií:
- práca v povolaní zaradenom do I. alebo II. pracovnej kategórie,
- dostatočný počet rokov odpracovaných v týchto podmienkach,
- minimálne 25 rokov celkového dôchodkového poistenia,
- splnenie vekovej hranice podľa platných pravidiel.
Aj keď sa dôchodkový vek všeobecne zvyšuje, zákon sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou zdravia ľudí z náročných profesií a stabilitou celého systému. Skorší dôchodok tak zostáva skôr výnimočnou možnosťou než bežným štandardom.
