Rozširovanie Európskej únie sa opäť dostáva do centra pozornosti. Podľa vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú politiku Kaji Kallasovej je reálne, že do roku 2030 sa k EÚ pripoja ďalšie štáty – najväčšie šance majú krajiny z Balkánu.
„Vstup týchto štátov do Európskej únie do roku 2030 je realistickým cieľom,“ uviedla Kallasová pre denník The Guardian. Ako dodala, medzi kandidátmi najlepšie napredujú Čierna Hora a Albánsko, pričom prvá menovaná krajina je podľa nej „favoritom na členstvo“.
Ak by sa plán EÚ naplnil, počet členských štátov by sa do konca desaťročia mohol zvýšiť zo súčasných 27 na 29 krajín.
Ukrajina a Moldavsko zbierajú uznanie
Silnú pozíciu si udržiava aj Ukrajina, ktorá od roku 2022 čelí ruskej invázii. Kallasová vyzdvihla jej reformné úsilie: „Žiadna kandidátska krajina nezaviedla také rozsiahle reformy, zatiaľ čo bola vo vojne,“ uviedla na adresu Kyjeva.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas online rokovania z obliehaného Pokrovska zopakoval, že chce svoju krajinu vidieť v Únii čo najskôr. Napriek tomu proces blokuje Maďarsko, ktoré má k rozšíreniu výhrady.
Vysoké hodnotenie získalo aj Moldavsko, ktoré sa napriek hrozbám a hybridným útokom z Ruska posúva vpred s reformami potrebnými na vstup. Európska komisia ocenila najmä jeho postup pri zabezpečovaní septembrových parlamentných volieb, ktoré sa niektoré proruské skupiny pokúšali ovplyvniť.
Gruzínsko a Srbsko zápasia s problémami
Na druhej strane, situácia v Gruzínsku sa podľa eurokomisárky pre susedstvo a rozšírenie Marty Kosovej výrazne zhoršila. „Komisia považuje Gruzínsko za kandidáta len v názve,“ povedala pre Radio Liberty s tým, že v krajine dochádza k „vážnym demokratickým zlyhaniam“.
Problémové sú najmä zákony zamerané proti LGBT komunite a tzv. zahraničným agentom, ktoré presadil prevažne proruský parlament. Legislatíva vyvolala masové protesty a vládnuca strana Gruzínsky sen navyše čelí kritike za väznenie opozičných politikov.
Ani Srbsko, ktoré je kandidátom na členstvo už od roku 2012, nemá cestu do EÚ jednoduchú. Brzdiť ho podľa Komisie môžu pretrvávajúce problémy s uznaním Kosova, slobodou médií či postojom k Rusku, ktoré Belehrad stále považuje za blízkeho partnera.
Deväť kandidátov, no nie všetci napredujú
V súčasnosti má Európska únia deväť kandidátskych krajín. Okrem spomenutých ide aj o Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Severnú Macedóniu a Turecko. Posledné menované má však rokovania zmrazené od roku 2016, keď sa zhoršili vzťahy medzi Ankarou a Bruselom.
Ak sa rozšírenie podarí, EÚ by mohla mať do piatich rokov podobu, akú si jej zakladatelia nevedeli predstaviť – silnejší blok, ktorý rozširuje svoje hranice na juhovýchod Európy napriek geopolitickým napätiam a hybridným hrozbám.
