Slovenská vláda aktuálne pracuje na zavedení dôchodkového stropu pre ľudí, ktorí vykonávajú fyzicky náročné zamestnania. Podľa ministra práce Erika Tomáša je táto téma jednou z priorít volebného obdobia. Cieľom je uľahčiť život tým, ktorí si počas desaťročí ťažkej práce poškodili zdravie do takej miery, že častokrát ani nedosiahnu štandardný dôchodkový vek bez vážnych následkov.
Tento návrh prichádza v čase, keď sa dôchodkový vek opäť začal zvyšovať. Od roku 2025 sa bude určovať automaticky na základe priemernej dĺžky života populácie. Tento systém má zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému, no nie každý občan má rovnaké možnosti a schopnosti odpracovať si rovnako dlhé roky – a práve tu prichádza na rad otázka férovosti.
Historické pozadie dôchodkového stropu
Ako uviedli aj peniaze.sk, dôchodkový strop nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Zaviedol sa ešte v roku 2019, keď sa stanovila maximálna hranica veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Znamenalo to, že nikto nemusel pracovať dlhšie bez ohľadu na zmeny v priemernej dĺžke života. Tento systém však dlho nevydržal – v roku 2023 sa od neho upustilo a vláda prijala nový mechanizmus výpočtu dôchodkového veku, ktorý sa bude každých päť rokov aktualizovať podľa vývoja demografie.
V rámci tejto zmeny boli predstavené aj konkrétne úpravy pre ročníky narodené v roku 1967 a neskôr. Títo ľudia pôjdu do dôchodku v závislosti od toho, koľko detí vychovali. Výrazná novinka je, že výhody za výchovu detí sa po novom týkajú aj mužov, čo predstavuje zásadný posun oproti minulosti.
Pre koho by bol dôchodkový strop určený?
V pripravovanej podobe sa dôchodkový strop má týkať výlučne ľudí, ktorí celý život vykonávajú fyzicky náročné povolania. Ide napríklad o pracovníkov v stavebníctve, priemysle, doprave či baníctve – teda profesie, kde každodenná záťaž zanecháva na zdraví značné stopy. V mnohých prípadoch sú tieto skupiny zamestnancov ohrozené vyššou mierou chorobnosti a zníženou kvalitou života už v päťdesiatke.
Vláda zatiaľ nepredstavila konkrétny zoznam profesií, ktoré by do tejto kategórie spadali, no podľa vyjadrení ministra ide o jasný signál, že sa s touto témou bude vážne zaoberať. Dôležitým bodom bude aj nastavenie transparentných a spravodlivých kritérií, podľa ktorých sa bude posudzovať fyzická náročnosť zamestnania.
Dôchodkový vek a rodičovstvo
Popri úvahách o dôchodkovom strope pre manuálne profesie sa už v praxi realizuje systém zohľadňujúci výchovu detí pri stanovovaní dôchodkového veku. Každé dieťa prináša zníženie veku odchodu do dôchodku o 6 mesiacov, maximálne do výšky 18 mesiacov. Táto úprava platí rovnako pre ženy aj mužov.
Ide o snahu nielen zvýšiť motiváciu k rodičovstvu, ale aj uznať reálne náklady a zodpovednosť spojenú s výchovou detí. V kombinácii s návrhom na dôchodkový strop pre fyzicky pracujúcich sa tak formuje komplexnejší prístup k spravodlivejšiemu dôchodkovému systému.
Sociálna spravodlivosť a udržateľnosť systému
Jednou z hlavných výziev, ktorým vláda čelí, je nájsť rovnováhu medzi spravodlivosťou a finančnou udržateľnosťou dôchodkového systému. Zavedenie výnimiek pre určité skupiny obyvateľstva môže byť oprávnené, ak zohľadňuje skutočný zdravotný a sociálny stav týchto ľudí. Na druhej strane je dôležité, aby tieto výnimky neohrozovali stabilitu systému ako celku.
Minister Tomáš v tejto súvislosti zdôraznil, že vláda má záujem postupovať zodpovedne a v súlade s demografickými dátami aj ekonomickými možnosťami štátu. Návrh dôchodkového stropu pre manuálne pracujúcich tak predstavuje pokus o citlivé vyváženie týchto dvoch princípov – solidarity a efektívnosti.
