Tak ako každý rok, aj na začiatku roka 2026 sa budú zvyšovať dôchodky. No penzisti sa musia pripraviť na to, že tento nárast nebude nijako výrazný. Dôvodom je dôchodcovská inflácia. Hoci celková inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v eurozóne, dôchodcovská inflácia má výrazne nižšie hodnoty.
Ministerstvo financií predpokladá, že dôchodcovská inflácia za rok 2025 klesne pod 4 %. Z aktuálnych čísel to vyzerá, že bude okolo 3,8 %. To sa priamo premieta do výpočtu valorizácie, teda zvýšenia dôchodkov v januári nasledujúceho roka. Znamená to, že hoci ceny rastú, dôchodky ich nedobehnú rovnakým tempom.
- Očakávaný rast dôchodkov: menej než 4 %
- Aktuálna dôchodcovská inflácia (máj 2025): 3,8 %
- Valorizácia v roku 2025: len 2,1 %
Dôchodky v minulosti rástli rýchlejšie
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je aktuálny vývoj výrazne pomalší. Ešte v roku 2023 sa dôchodky zvyšovali tempom, aké si málokto pamätá. V januári to bolo o 11,8 % a v júli toho istého roka dokonca o ďalších 10,6 %. Nasledujúce roky už ale takýto rast nepriniesli.
V roku 2024 sa nové dôchodky síce zvýšili o 14,5 %, no tie staršie iba o 3,6 %. Tento rok, teda 2025, narástli penzie len o 2,1 %. A budúci rok sa predpokladá len mierne navýšenie – podľa doterajšieho vývoja pravdepodobne nie viac než 3,5 %, ak sa potvrdí aktuálne tempo rastu cien pre seniorov.
Ako uviedli peniaze.sk, priemerný dôchodok v máji 2025 dosahoval hodnotu 701,34 eura. Ak by valorizácia prebehla na úrovni 3,5 %, penzisti by si mesačne prilepšili približne o 24,55 eura. Výsledná suma by tak bola okolo 725,89 eura. Tento nárast však zďaleka nepokrýva reálne zvýšené náklady na život.
- V roku 2021: rast o 2,6 % (min. 9,40 €)
- V roku 2022: len o 1,3 %
- V roku 2023: až o 22,4 % (sčítané január + júl)
- V roku 2024: nové dôchodky +14,5 %, staršie +3,6 %
Úsporné opatrenia a menej nových dôchodkov
Okrem nízkej valorizácie prichádzajú ďalšie zmeny, ktoré ovplyvnia život seniorov. Štát šetrí a šetriť musí aj na výdavkoch spojených s dôchodkami. Jedným z faktorov, ktorý znižuje celkové náklady, je nižší počet novopriznaných dôchodkov. V uplynulých rokoch totiž mnohí Slováci odišli do predčasného dôchodku, čím sa dnes počet nových poberateľov znižuje.
Ďalším prvkom šetrenia je presun rodičovského dôchodku mimo rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tým pádom sa tieto výdavky nezohľadňujú pri plánovaní a prognózach, čo vedie k ešte nižšiemu tlaku na valorizáciu.
Podľa nového systému už neexistuje minimálna pevná suma zvýšenia. Ako to bolo kedysi, keď každý dôchodca musel dostať aspoň niekoľko eur navyše. Dnes sa uplatňuje jednotné percento pre všetkých. To síce zabezpečuje rovnosť, no zároveň spôsobuje, že ľudia s nižšími dôchodkami dostávajú aj relatívne menšie zvýšenie v absolútnych číslach.
Penzisti sa tak musia jednoducho pripraviť na skromnejšie časy, aj keď sa na papieri ich dôchodok zvýši. Skutočný nárast však mnohí nepocítia, pretože ceny za potraviny, bývanie či služby rastú rýchlejšie, než ich penzia.
