Slovenské národné múzeum (SNM) spustilo prípravu ďalšej etapy rekonštrukcie Krásnej Hôrky, ktorá bola vážne poškodená požiarom v roku 2012. Obnova hradu sa opiera o nový projekčný tím a odbornú spoluprácu so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave. Hlavným cieľom je sanácia neskolaudovaných striech Dolného a Stredného hradu a dolaďovanie projektovej dokumentácie pre Horný hrad.
Slovenské národné múzeum informovalo, že rekonštrukciu hradu bude koordinovať nový projekčný tím, ktorý pripravuje kompletné riešenie sanácie strešných konštrukcií Dolného a Stredného hradu. Spolupráca so STU má zabezpečiť odbornú podporu pri riešení problémov s nevyhovujúcou statikou krovov a pri vypracovaní štúdie technického stavu bášt. STU zároveň vykoná autorský dozor počas realizácie prác.
Generálna riaditeľka SNM Andrea Predajňová zdôraznila, že vyriešenie otázky striech a krovov je nevyhnutným predpokladom pokračovania rekonštrukcie hradu. Súbežne sa pripravuje aj rekonštrukcia Horného hradu, ktorý bol najviac zasiahnutý ničivým požiarom v marci 2012.
„Doteraz sa rekonštrukcia Horného hradu nezačala, projektová dokumentácia bola pripravená až na jar tohto roku, a momentálne ju aktualizujeme a dolaďujeme,“ uviedla Predajňová. Sanačný projekt na strechy Dolného a Stredného hradu by mal byť hotový začiatkom nového roka.
Po jeho dokončení plánuje SNM spustiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa a verí, že práce na strechách sa začnú na jar, súbežne s rekonštrukciou Horného hradu. Pred samotnými prácami je však podľa riaditeľky potrebné vyčistiť prístup k najvrchnejšej časti pamiatky.
Dôvody zdržania rekonštrukcie a systémové problémy
Podľa Predajňovej je súčasný stav, keď sa rekonštrukcia po 13 rokoch stále neblíži k záveru, dôsledkom rozhodnutí bývalého vedenia SNM a nedostatočnej kontroly priebehu prác. Riadenie projektu bolo v minulosti nesystémové a nelogické – rekonštrukcia postupovala zdola nahor, namiesto logického postupu zhora nadol. Predajňová tiež spomína zámenu pôvodného autora projektu za interné projekčné oddelenie SNM, ktoré nebolo skúsené s obnovou pamiatkových objektov.
Riaditeľka poprela, že by odstúpenie od zmluvy so spoločnosťou MBM-GROUP, ktorá sa venovala obnovám Dolného a Stredného hradu a infraštruktúry, znamenalo zastavenie rekonštrukcie. Dôvody odstúpenia označila za oprávnené a zároveň dementovala tvrdenia o nezaplatení doteraz vykonaných prác.
Predajňová informovala, že doteraz bolo na obnovu hradu preinvestovaných približne 25 miliónov eur. Celkový objem finančných prostriedkov podľa jej predpokladov prekročí pôvodnú alokáciu schválenú vládou SR vo výške 35 miliónov eur.
Krásna Hôrka
Krásna Hôrka patrí medzi najvýznamnejšie slovenské hrady, ktoré si uchovali pôvodnú architektúru a zbierky takmer neporušené. Hrad neplnil len obrannú funkciu, ale postupne sa stal rodovým múzeom a pietnym miestom pre generácie Andrássyovcov. Jeho história, prestavby a osudy expozícií od 18. storočia až po socializmus vytvárajú jedinečný obraz kultúrnej pamiatky, ktorú dnes ohrozuje dlhodobá rekonštrukcia po ničivom požiari.
Krásna Hôrka vznikla podľa muzeumbetliar.sk na prelome 13. a 14. storočia a jej pôvodná architektúra sa zachovala len čiastočne, pod nánosmi stavebných úprav z rôznych období. Hrad plnil predovšetkým ochrannú a správnu funkciu, rezidenčný charakter mal len okrajovo. Významné prestavby počas 16. a 17. storočia – za Bebekovcov a Mikuláša Andrássyho – formovali jeho súčasnú renesančno-barokovú podobu.
Po smrti Žofie Serédy v roku 1710 pokračoval jej syn František s manželkou Katou Keresztes v budovaní barokového šľachtického dvora. V priebehu storočí sa hrad rozširoval od najvyššieho bodu brala až po architektúru predbrania, ktorá sa odlišovala od pôvodnej funkcie objektu.
Romantický charakter a malebná zanedbanosť, ktorá ovplyvnila celkovú atmosféru hradu, sa utvárala najmä v 19. storočí, kedy sa hrad začal transformovať na pietne miesto a múzeum.
Už po roku 1850 sa Andrássyovci rozhodli pretvárať Krásnu Hôrku na múzeum. Hrad sa tak stal pietnym miestom, kde sa uchovávali pamiatky predkov a historické artefakty, a nie vojenskou pevnosťou. Výnimku predstavovalo krátke obdobie Františka Andrássyho okolo roku 1740, kedy hrad získal reprezentačný charakter.
Za Františka Andrássyho vznikla prvá brána s monumentálnou sochárskou výzdobou svätcov, kaplnka sv. Jána Nepomuckého pred hradom, barokový trojičný stĺp a niekoľko náboženských malieb. V tomto období sa tiež rozšíril kult Panny Márie a na nádvoriach vznikli tzv. záhrady obmurovaním rastovej skaly. Koncom 18. storočia prebudovali starú kaplnku na priestrannejší kostol s bohatou výzdobou a chórom.
Po požiari začiatkom 19. storočia vdova po Štefanovi III. grófka Mária Festetich dala hrad opraviť a zariadiť jeho miestnosti dielami Josefa Caucika a Henriho Caveta. Tieto priestory sa stali základom rodového múzea – tzv. ”régiségtár“. Prvá písomná zmienka o múzeu pochádza z roku 1857. Koncom 19. storočia gróf Dionýz Andrássy poveril Gy. Cziglera prestavbou pivníc stredného hradu a drobnými úpravami nádvorí, pričom vzniklo aj schodisko s kovaným zábradlím a jedinečné Františkino múzeum.
Po znárodnení majetku Andrássyovcov sa hrad dostal pod rôzne ideologické úvahy a prebudovanie na stredoveký obranný hrad. Rozsiahla pamiatková obnova 60. rokov chcela upraviť hrad podľa ideologických predstáv režimu, čím došlo k zásahom do architektúry aj expozícií. Nové expozície často nesúviseli s históriou Krásnej Hôrky ani s Andrássyovcami, čím vznikol chaos medzi pôvodnými zbierkami hradu a kaštieľa Betliar.
Miestnosti Františkinho múzea boli násilne reinštalované, pôvodné zbierky odstraňované alebo poškodzované, a mnohé predmety, ktoré sa na hrad dostali, tam historicky nepatrili. Zničené boli aj nádvorie a záhrady, odvodnenie a dlažba, ktorá bola nevhodne menená ešte v roku 2005. Požiar v roku 2012 ukončil obdobie socialistických expozícií, pričom stovky predmetov boli po desaťročiach uložené von z depozitárov a sprístupnené verejnosti.
Ničivý požiar
10. marca 2012 sa Slovensko stalo svedkom jednej z najväčších tragédií v dejinách kultúrnych pamiatok – hrad Krásna Hôrka, jediný slovenský hrad s takmer neporušenou architektúrou a zbierkami, zhorel do tla. Všetko sa začalo obyčajným ohorkom cigarety a nepozornosťou dvoch detí, no výsledok zasiahol celé okolie a doteraz zanechal nezmazateľnú stopu v histórii hradu a obce Krásnohorské Podhradie.
Bol sobotný deň, 10. marec 2012, približne o 13:30. Dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov sa pokúšali zapáliť ohorok cigarety na trávnatom poraste pod hradným kopcom, pripomenul portál Sme. Zápalka spôsobila, že sa tráva okamžite chytila ohňom. Snahy chlapcov o uhasiť plamene boli márne – vietor sa rozfúkal natoľko, že oheň rýchlo naberal na sile a obaja ušli z miesta udalosti.
Strážnik hradu Eugen Kiss krátko po požiari opisoval, ako sa šindle chytili od iskier z horiaceho kopca: „Trvalo to pár minút a horela celá strecha. Vietor nafúkal iskry a strešné konštrukcie sa rozhoreli okamžite.“
Oheň sa šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Po dvadsiatich minútach už zo všetkých častí hradu šľahali vysoké plamene, ničili strechy a interiéry stredovekej časti hradu.
V tom čase bol v dedine starosta Peter Bollo (Most-Híd), ktorý sa chystal do Bratislavy na volebnú noc. Akurát vychádzal zo sprchy, keď mu známy oznámil, že horí hradný kopec. Hneď zvolal dobrovoľných hasičov z dediny a informoval profesionálny zbor v Rožňave.
„Kým som sa obliekol, horela už aj strecha. Naši hasiči boli na mieste v priebehu štyroch-piatich minút, začali hasiť, no vietor bol taký silný, že nemali šancu. Srdce mi pukalo, pre slzy som ani nevidel. Nič strašnejšie som v živote nezažil,“ spomínal Bollo.
Na hradnom kopci bol v ten deň aj súčasný starosta Štefan Kún (nezávislý). „Bol som prvý, ktorý vyliezol na hradnú stenu a snažil sa hasiť. Ťahal som hadice, lopaty, chceli sme zachrániť poslednú baštu. Prevádzkoval som pod hradom bufety, takže ma požiar zasiahlo aj finančne a duševne,“ spomína Kún.
V tom čase bola Krásna Hôrka jediným slovenským hradom, ktorého architektúra a zbierky boli takmer nepoškodené. Požiar spôsobil obrovské materiálne a kultúrne škody – strešné konštrukcie zhoreli, interiéry stredovekej časti boli zničené a historické zbierky vážne ohrozené. Na jeho obnovu schválila vláda SR takmer 35 miliónov eur.
