Rolf Hoppe, legenda nemeckého herectva a stvárňovateľ kráľa v obľúbenej rozprávke Tri oriešky pre Popolušku, dokázal spojovať protiklady. Hoci často hrával temné a nebezpečné postavy, v súkromí bol človekom s citlivou a hravou povahou. Jeho život sa niesol v znamení harmónie a pokoja, vyhýbal sa agresii a nachádzal šťastie v jednoduchých radostiach, ktoré dokázal vnímať po boku svojej manželky Friederike, s ktorou prežil viac než polstoročie.
Detstvo Rolfa Hoppeho bolo formované hrôzami druhej svetovej vojny. Narodil sa 6. decembra 1930, pričom jeho rodičia v ňom videli darček Mikuláša. Otec vlastnil pekáreň, v ktorej mal mladý Rolf pôvodne pokračovať, no už v detstve cítil, že cesto miesiť nebude jeho životným poslaním. Napriek tomu, že sa remeslu čiastočne priučil, jeho myseľ a túžby smerovali k niečomu úplne inému – k svetu hier, zábavy a neskôr divadla. Informuje portál Dobrenoviny.sk.
Mladý Rolf si už v osemročnom veku uvedomil, že jeho každodenný život sa nenávratne zmenil. Oblasť, v ktorej vyrastal, sa ocitla v tieni brutálneho pracovného tábora, kde sa vyrábali rakety V2.
Dym stúpajúci z komínov krematória sa stal každodennou realitou a koncentračné tábory boli vzdialené len pár stoviek metrov od jeho domova. Tento obraz svetovej tragédie sa hlboko zapísal do jeho vedomia a formoval jeho neskorší pohľad na život.
Hoci vojna odobrala ľuďom smiech, Rolf Hoppe túžil práve po jeho návrate. Chcel, aby ľudia mohli opäť prežívať radosť a tešiť sa zo života. Táto vnútorná potreba priviedla mladého muža k divadlu, hoci pôvodne sníval o klaunovaní. Humor a smiech sa stali jeho životnou oporou, spôsobom, ako čeliť bolestným spomienkam a nástrahám sveta. Po vojne pracoval ako kočiš pre sovietskych veliteľov, no jeho srdce vždy patrilo javisku a divadelným predstaveniam.
V roku 1951 vstúpil na scény NDR a postupne si vybudoval renomé aj vo filmovom svete. Postupne stvárnil široké spektrum postáv, od tvrdých vojenských dôstojníkov po rozprávkové postavy a legendárneho kráľa v Tri oriešky pre Popolušku.
Jeho blízki mu pripisovali dar zvláštnej irónie, schopnosť kombinovať šarm so zraniteľnosťou a dokázať, že aj zápor môže byť zakrytý dobrotou. Hoppe verne zastával názor, že ľudia majú viacero tvárí a svet nie je nikdy čierno-biely, čo sa odrážalo aj v jeho hereckých výkonoch.
Medzi jeho životnými oporami stáli nielen diváci, ale najmä manželka Friederike. Počas celej kariéry, ktorá zahŕňala viac než 400 rolí a cesty po celom svete, ostával verný domovu a svojmu jazyku. Po páde železnej opony sa mohol naplno venovať svojmu snu – založiť malé divadlo, kde sa prelínal hraný život so skutočnými skúsenosťami. Mimo javiska nachádzal radosť v záhrade a starostlivosti o stromy, ktoré pomenoval po manželke a dcérach, a ktoré symbolizovali silu, vytrvalosť a ochranu rodiny.
Hoppe si uvedomoval zodpovednosť voči svojej rodine a venoval veľkú energiu tomu, aby jej poskytol bezpečie a šťastie. Aj keď často stvárňoval temné postavy, doma bol láskavý a hravý, vedel rozdávať radosť a smiech.
Jeho dcéra spomínala, že pri čítaní rozprávok na dobrú noc bol vždy príliš živý a rozptýlil všetky deti, rovnako ako jeho život rozptyľoval smútok a prinášal svetlo.
„Bol naozaj srdečný otec, hoci často stvárňoval záporákov – bol to skutočný maznáčik. Bohužiaľ, veľa cestoval, ale keď bol doma, vždy sme mali krásny čas: chodili sme so psom na prechádzky, do cirkusu alebo do záhrady. Naša mama mu kryla chrbát, čo veľmi oceňoval. A mimochodom, nemohol nám čítať rozprávky na dobrú noc – to mu zakázala. A prečo? Pretože bol pri tom vždy príliš živý, a tak sme boli bdelé namiesto unavené,“ hovorí dcéra Josephine.
Rolf Hoppe zomrel 14. novembra 2018. Zanechal po sebe dedičstvo humoru, láskavosti a hereckého majstrovstva, ktoré spájalo hlboké ľudské porozumenie s umením.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
