Tím českých študentov vymyslel, ako na diaľku opravovať nefunkčné družice na obežnej dráhe a ako odstrániť kozmické odpadky. Revolučný nápad chcú teraz v praxi otestovať s pomocou vlastnej družice LASARsat.
Štart je naplánovaný na koniec decembra a do vesmíru ju vynesie raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX amerického podnikateľa Elona Muska, informuje portál Ekonom.cz. „Spolu s prístrojmi bude na palube aj trochu nealkoholického piva,“ upozorňuje sedemnásťročný Simon Klinga. Ním vedený tím si už jeden veľký úspech pripísal – s projektom diaľkovej opravy družíc tento rok vyhral prestížnu súťaž NASA. V rozhovore Klinga popisuje princíp fungovania vyvíjanej metódy aj to, ako sa český premiér Petr Fiala vymedzil proti Hurvínkovej ceste do vesmíru.
Koľko stála letenka pre vašu družicu?
Jej bežná cena sa pohybuje medzi dvoma a piatimi miliónmi korún (80 000 až 200 000 €), v závislosti od toho, kedy ju človek kupuje. Dnes na raketách neletí jedna či dve družice, ale pokojne 100 alebo 150 menších. Pokiaľ na poslednú chvíľu niekto účasť odriekne, firma SpaceX rieši, či prázdne miesto ponúkne za menej peňazí ako last minute, alebo či ho dokonca poskytne vernému zákazníkovi zadarmo. Ponuku na let zadarmo nakoniec dostala firma Spacemanic, s ktorou spolupracujeme, a miesto nám poskytla. Takže peniaze na letenku sme našťastie zháňať nemuseli.
Aj tak bolo potrebné dať dokopy zhruba dva milióny na samotnú družicu. Kde a ako ste ich získali?
Finančnú podporu som vyjednával hlavne ja s kolegyňou z tímu Aničkou Krebsovou. Už sme s tým mali našťastie skúsenosti, pretože keď sme leteli na súťaž do Houstonu, museli sme si tiež zohnať peniaze na cestu. Pomohlo nám aj to, že sa o projekte písalo v médiách. Podporilo nás niekoľko menších aj veľkých firiem. Pretože časť prístrojov dodali české spoločnosti a výskumné pracoviská ako Spacemanic, Výskumný a skúšobný letecký ústav, laserové centrum HiLASE alebo Planetárium Praha, podarilo sa nám cenu celého zariadenia zraziť. Vďaka planetáriu máme aj vysielaciu stanicu, s pomocou ktorej budeme s družicou komunikovať. Zvažovali sme aj stavbu vlastnej stanice, ale to by bolo príliš nákladné. Ešte si dorábame rádioamatérske skúšky, ktoré sú na komunikáciu nevyhnutné. Našťastie ale nemusí pri termináli nonstop sedieť človek. Drvivá väčšina vecí sa dá automatizovať a robiť vzdialene.
Ako ste hľadali ďalších členov do tímu?
Dal som na Instagram story s výzvou, či sa chce niekto zapojiť. Ozvali sa mi študenti, ktorých som poznal z predchádzajúcich projektov a súťaží. Potrebovali sme aj mentora, takže som oslovil Honzu Spratka, ktorý je odborníkom na kozmonautiku a v pražskom planetáriu má na starosti projekt družice Planetum-1.
Ako vás vôbec napadlo, že budete družice opravovať laserom?
Na laserové technológie sme sa spoliehali, pretože ja a Viktor Adámek z nášho tímu sme boli na stáži v laserových centrách. Náš mentor pri družici Planetum-1 riešil, že prestala komunikovať so Zemou kvôli softvérovej chybe. A začali sme premýšľať, ako by sa dal daný problém vyriešiť.
Chcete využiť laser na opravy družíc alebo na likvidáciu kozmického odpadu. Ako to bude fungovať?
Pokiaľ má družica softvérovú chybu a nekomunikuje, bolo by vhodné ju reštartovať podobne ako akékoľvek iné elektronické zariadenie na Zemi. Na to by nám mohol poslúžiť laser, ktorým by sme v podstate preťažili systém. Dostali by sme na solárne články oveľa viac energie, než na koľko je družica zvyknutá, a ona by sa reštartovala. Veľa družíc nemá softvérovú chybu, majú však hardvérový alebo iný ťažko opraviteľný problém. Keď sa dve zle fungujúce družice stretnú na obežnej dráhe, môžu sa v podstate rozsypať na tisíce úlomkov, ktoré ohrozia ďalšie sondy.
Kozmické smeti sa stávajú väčším a väčším problémom a v budúcnosti by mohlo dôjsť k tzv. Kesslerovmu syndrómu, kedy nastáva v podstate domino efekt. Pri každej zrážke vznikne oblak trosiek, ktoré ďalej zvyšujú pravdepodobnosť kolízie s inými objektmi. V ohrození sú všetky družice na obežnej dráhe, napríklad aj tie umožňujúce predpovedať počasie alebo stanovovať polohu pomocou GPS. My by sme mohli laserom nataviť materiál týchto čiastočiek alebo nefunkčných družíc a spôsobiť jeho odparovanie. Tým by sa spomalil ich pohyb, klesli by v atmosfére do miest s väčším trením a družice alebo smeti by takto mohli spadnúť a zhorieť o desiatky rokov skôr.
Už niekto použil lasery podobne, ako to plánujete vy?
Využitie lasera na opravy družíc je novinka. Všeobecne sa v kozmonautike začínajú lasery používať na komunikáciu medzi družicami, pretože dokážu preniesť veľké množstvo dát. Myšlienka deorbitácie, teda odstraňovanie družíc z obežnej dráhy s pomocou laserov, existuje, ale do praxe sa ju zatiaľ nedarí uviesť. Veľa s tým experimentujú napríklad v Austrálii.
Ako ste zatiaľ pokročili vy?
Stále robíme testy na Zemi. Až na konci roka odštartuje naša družica LASARsat, budeme pomocou jej senzorov merať, koľko energie sme schopní dostať hore alebo ako funguje zameriavanie laserom. Chceme skúšať aj naparovanie materiálov, ktoré by mohlo pomôcť pri upratovaní kozmického odpadu.
Kedy by sa mohol váš vynález uplatniť v praxi?
Príprava zaberie niekoľko rokov. Je potrebné doriešiť, ako čo najpresnejšie zacieliť laser na poškodenú družicu. Najzložitejšie ale bude dostať k družici laserom potrebné množstvo energie. Jej drvivá väčšina sa stráca pri prechode atmosférou, preto je v hre aj možnosť umiestnenia lasera na ďalšiu, väčšiu družicu na obežnej dráhe. Keby bol laser vo vesmíre, nemusel by byť taký výkonný ako na Zemi.
Čo všetko teraz vynesie vaša družica LASARsat do vesmíru?
Hoci ide o kocku s rozmermi zhruba desaťkrát desať centimetrov, obsahuje množstvo zariadení a prístrojov. Je vybavená napríklad senzorom na meranie energetickej straty laserového lúča, Langmuirovou sondou, slúžiacou na sledovanie ionizácie, dvoma dozimetrami. Firma Spacemanic, s ktorou sme družicu kompletovali, ju považuje za jednu z najnatlačenejších. Spolu s prístrojmi bude na palube družice aj trošku nealkoholického piva z Kláštorného pivovaru Porta Coeli. Jeho majiteľ si pred pár rokmi predsavzal, že pivo dostane do vesmíru a rozhodol sa na oplátku našu misiu finančne podporiť. My sme mali iba podmienku, aby išlo o nealkoholické pivo. Konzumáciu alkoholu nemáme v úmysle propagovať.
Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
