Slovenské domácnosti budú musieť od roku 2027 počítať s oveľa vyššími nákladmi na energie. Dôvodom je zavedenie nového systém emisných kvót v Európskej únii, ktorý sa bude vzťahovať aj na budovy a byty.
Zvýšenie nákladov pocítia najviac domácnosti s neobnovenými budovami, predovšetkým tie, ktoré využívajú plynové vykurovanie.
Od desiatok po stovky eur ročne
Podľa platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) budú priemerné náklady na energie z dôvody kvóty ETS 2 rásť v rôznych typoch budov podľa ich energetickej efektívnosti:
- starší nezateplený rodinný dom: + 30 € mesačne (360 € ročne)
- priemerný rodinný dom: + 20 € mesačne (240 € ročne)
- byt v nezateplenom bytovom dome: + 10 € mesačne (120 € ročne)
- priemerný byt v bytovom dome: + 6 € mesačne (72 € ročne)
Ako si znížiť nové náklady?
Jedným z riešení, ako sa vyhnúť vyšším nákladom, je obnova budov. Podľa riaditeľky platformy BPB Kataríny Nikodemovej je práve zateplenie, výmena okien a modernizácia vykurovania kľúčom k stabilizácii výdavkov domácností a ochrane pred budúcimi cenovými šokmi. „Ak nechceme, aby domácnosti padali do energetickej chudoby, potrebujeme rozsiahlu obnovu budov,“ zdôraznila.
Na Slovensku si obnovu vyžaduje približne 144-tisíc rodinných domov a 115-tisíc bytov v bytových domoch. Celkové investičné náklady na tieto úpravy sa odhadujú na 3,5 miliardy eur pre rodinné domy a 1,76 miliardy eur pre bytové domy.
Pomôže plán obnovy. Ak ho vláda nezneužije
Domácnostiam môže pomôcť v rámci plánu obnovy Sociálno-klimatický fond (SKF), ktorý bude financovaný z príjmov nového európskeho systému.
Analytik BPB Richard Paksi uviedol, že fond by mal prioritne podporovať úsporné opatrenia ako je zateplenie či výmena okien, aby sa zmiernil finančný dopad na domácnosti.
BPB zároveň apeluje na vládu, aby pri rozdeľovaní prostriedkov SKF vychádzala z odborných analýz a zabezpečila, že väčšina financií poputuje práve na obnovu budov.
Cieľ nových kvót
Nový systém emisným kvót ETS 2 je súčasťou európskej Zelenej dohody a jeho cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 42 % do roku 2030.
Regulácia sa bude týkať emisií oxidu uhličitého (CO2) zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a ďalších sektoroch.
