Po približne trojhodinovej ceste z levočského múzea putovala na nové miesto – do Centra bezpečnostnotechnických činností ministerstva vnútra v Topoľčiankach.
Za prevozom stojí firma IGH-HS Art services, ktorá sa zaoberá prepravou umeleckých diel. „Po dohode s ministerstvo kultúry sme sa dohodli, že s otázkami sa treba obrátiť na ministerstvo kultúry,“ ozrejmil hovorca Ministerstva vnútra Matej Neumann.
Rezort kultúry, na čele s Martinou Šimkovičovou, je na slovo pomerne skúpy. Nateraz nepotvrdilo ani nevyvrátilo lokáciu busty. Od verejnosti ju má oddeľovať vysoký betónový plot s ostnatým drôtom navrchu. Budovu monitoruje aj viacero kamier a pred vchodom je umiestnená tabuľa do obce Topolčianky.
Šimkovičová ozrejmila, že z dôvodu obáv o bezpečnosť cenného artefaktu neprezradí miesto uloženia, hoci je bežným zvykom, že o vystavenom predmete po opustení priestorov múzea sa uzatvára zmluva o výpožičke, kde sa uvádza miesto aj doba, na ktorú je dielo presunuté.
„Žiadny depozitár v celom Slovensku nie je taký zabezpečený, aby niečo, na čo je podozrenie, že je originál, dokázal ochrániť. Doteraz táto busta bola v Levoči v depozitári, bola za mrežami. Tieto mreže, to poviem konkrétne, kto zabezpečil, boli to dve dámy, ktorým chcem poďakovať,“ povedala Martina Šimkovičová v rozhovore s provládnou reportérkou Miriam Šramovou.
Prevoz mal byť v súlade s pravidlami
Podľa exministerky kultúry Natálie Milanovej nie je nikde publikovaná zmluva o výpožičke. „Presun bol urobený neprofesionálne,“ tvrdí.
K nepochopiteľnému postupu rezortu sa vyjadrila aj bývalá zamestnankyňa múzea v Levoči Veronika Grančaiová. „Keď chcete prenášať do akéhokoľvek iného múzea, tak je to niekoľko týždňová až mesačná príprava a neprenáša ho generálny tajomník,“ dodáva.
Hoci v rozhovore odznelo ministerstvo vnútra, presné miesto uloženia busty už nie. Rezort kultúry niekoľko dní čelí tvrdej kritike za zvláštny prevoz Donatellovej busty. „Tento prevoz bol v súlade s pravidlami. Pán Machala nebol ani dole v depozitári. Až teraz nastalo naplnenie litery zákona vo veci ochrany a bezpečia zbierkového predmetu, artefaktu, ktorý má mimoriadny význam pre Slovenskú republiku,“ dodala Šimkovičová.
Ministerka sa vyjadrila k ochrane depozitára Spišského múzea, ktorý chránili mreže, ktoré vraj nezaplatila inštitúcia, ale boli inštalované na náklady predošlej šéfky múzea Márie Novotnej a vedeckej pracovníčky SAV, ktorá bustu skúmala, Marty Herucovej.
Busta Cecilie Gonzagovej je podľa Herucovej pravdepodobne unikátnym dielom Donatella – jedného z najväčších umelcov ranej renesancie. Tento nález je významný nielen pre Slovensko, ale aj pre svetovú umeleckú scénu.
Priestory musia spĺňať prísne kritériá
Podľa Novotnej prebehla v depozitári a mobiliári rekonštrukcia iba pred dvomi rokmi. „Myslím si, že sa ten stav dá porovnať s historickým múzeom v Bratislavskom hrade. Existuje tam prísny vnútorný depozitárny režim,“ opísala.
O tom, že ide o rekonštrukciu zo štátneho rozpočtu, majú dokazovať aj výročné správy Slovenského národného múzea, ktoré sú verejne dostupné.
Napríklad v dokumente z roku 2022 sa píše, že „v mesiaci máj bolo v rámci ochrany zbierkového fondu zabezpečené plynovanie všetkých depozitárnych priestorov. V prípade priaznivého počasia sa jednotlivé depozitáre vetrajú a pravidelne sa kontroluje a zaznamenáva teplota a vlhkosť vzduchu. Na dezinfekciu a ničenie mikroorganizmov sa v depozitárnych priestoroch využívajú 2 ks germicídnych žiaričov“. Neuspokojivý stav depozitáru pritom nikde nie je zmienený.
Bustu, u ktorej sa bude zisťovať originalita, musí byť umiestnená v priestoroch s vysokými štandardmi a musí sa s ňou manipulovať za prísnych podmienok. Nesmie sa na ňu siahať, je nutné udržať aj správne klimatické podmienky pri uskladnení. Upozorňuje Herucová, ktorá skúmala dielo.
Hrali sa s ňou deti
Je vytvorené z kararského mramoru. Zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov. Podľa autorky, ktorá sa zaoberala výskumom, Donatello toto dielo vytvoril zrejme počas svojho desaťročného pobytu v Padove.
Herucová sa zisťovaním zaoberá od roku 2019. „Hľadala som umelcov a sochárov, ktorí dokázali takto robiť falzifikáty alebo kópie v 19. storočí, a čím viac som bádala u nás aj v zahraničí, tým viac som dochádzala k presvedčeniu, že môže ísť o dielo Donatella,“ povedala historička.
Prvé kroky viedli do Spišského múzea v roku 1975. Dlhé roky bola umiestnená v kaštieli v Spišskom Hrhove, ktoré fungovalo aj ako reedukačné centrum pre deti. Do Levoče ju previezli z dôvodu ochrany pred poškodením. Deti sa s ňou hrali, používali ju ako loptu a okolo očí mala perom nakreslené očné linky.
Rezort vnútra neozrejmil, či priestory, v ktorých sa busta má nachádzať, dosahujú klimatické podmienky pre uchovávanie umenia. Centrum bezpečnostnotechnických činností nie je totiž vyhotovené na skladovanie zbierkových predmetov. V areáli sú okrem iného aj garáže či sklady.
