Vo svojej novej knihe detailne radí všetkým opatrovateľom, ako sa starať o blízkeho, ktorý trpí demenciou. Vychádza pritom z vlastných skúseností. Je nutné dodržiavať niekoľko pravidiel.
„Všetky dvere musia byť zabezpečené, aby ten, o koho sa staráte, jednoducho neutiekol,“ vysvetlila. „Sporák by mal mať bezpečnostnú poistku pre deti, chladnička a mraznička musia byť uzamykateľné, aby nemohli zostať otvorené ani omylom,“ pokračuje. Na radu experta sa tiež rozhodla vyvarovať akýchkoľvek predmetov čiernej farby.
„Ľudia s demenciou často vnímajú niečo čierne ako akúsi dieru. Takže keď si oblečiete čierne tričko, potom môže mať osoba, o ktorú sa staráte, dojem, že sa vaša hlava voľne vznáša vo vzduchu. A čierna rohožka pôsobí ako diera v zemi,“ píše ďalej vo svojej knihe.
Majú spôsob, ako s ním komunikujú
V skoršom rozhovore tiež zdôraznila, že nič iné nepotrebuje, iba to, aby si legendárny herec pamätal, že je jeho manželkou a že sa zosobášili v daný deň. „Chcem len cítiť, že s ním mám puto. A mám,“ dodala s vďačnosťou na adresu manžela.
70-ročný herec zo seriálu Smrtonosná pasca po oznámení diagnózy stratí veľkú časť schopnosti komunikovať. „Reč sa vytráca, ale sme sa naučili prispôsobiť,“ povedala Emma. „Máme spôsob, ako s ním komunikovať, ktorý je jednoducho iný, úplne iný.“
Emma, ktorá sa o manžela dlhodobo starala sama, ale nedávno musela učiniť jedno z najťažších rozhodnutí svojho života. Brucea presťahovala do samostatného domu, kde môže dostávať 24-hodinovú starostlivosť v bezpečnom a tichom prostredí a je obklopený profesionálnymi opatrovateľmi.
Neďaleko od ich domu sa tak rozhodla zakúpiť druhú nehnuteľnosť. „Náš druhý dom je krásne a bezpečné miesto, kde mu môžem poskytnúť tú najlepšiu možnú starostlivosť. A náš starý dom mi umožňuje sústrediť sa na moje dve dievčatká tak, ako si to zaslúži,“ doplnila Willisová.
Nie je to manuál
Na svojich webových stránkach, kde svoju novú knihu propaguje, priznáva, že starostlivosť o manžela je ťažká. „Keď mu diagnostikovali demenciu, odchádzala som z ordinácie len s brožúrou v ruke a so zdrvujúcim pocitom strachu a neistoty. Preto som napísala túto knihu – publikáciu, ktorú by som si priala, aby mi v ten deň niekto dal do rúk,“ uvádza.
Emma dodáva na záver, že jej kniha nie je manuálom, ako sa stať alebo byť opatrovateľom. „Je o tom, ako sa o seba starať a zároveň vykonávať jednu z najťažších a najsrdcervúcejších prác na svete,“ dodala.
.jpg ){kind=link}