Opozičné KDH kritizuje legislatívne návrhy rezortu školstva v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Hovorí o návrate do minulosti. Odmieta zmeny spojené so zavedením inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, malo by to negatívny dosah na cirkevné a súkromné školy. Ministerstvo školstva to dôrazne odmieta, ide podľa neho o šírenie dezinformácií o pripravovanej reforme financovania školstva. Deklaruje, že školy neplánuje zoštátňovať a chce zabezpečiť ich férové financovanie.
Ak chcú byť školy verejným poskytovateľom a mať plný normatív, tak okrem iného musia prijímať 80 percent žiakov z obvodu, čo môže ohroziť ich charakter. Vysvetlil poslanec za KDH a exminister školstva Ján Horecký na utorkovej tlačovej konferencii. S návrhom vyslovila nesúhlas aj Kresťanská únia. Myslí si, že zmeny môžu úplne zničiť a vyvlastniť neštátne školstvo. Vyzvala na stiahnutie návrhu.
„Ministerstvo neplánuje žiadne zoštátnenie školstva ani obmedzenie zriaďovateľských práv súkromných alebo cirkevných škôl. Reforma nemení vlastníctvo škôl ani im neberie ich autonómiu,“ zdôraznil rezort školstva v stanovisku ako reakciu na vyjadrenia predstaviteľov KDH a Kresťanskej únie.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže predložilo do medzirezortného pripomienkového konania viaceré legislatívne návrhy. Návrh zákona o financovaní škôl a školských zariadení má rozšíriť okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Ten by sa mal znížiť súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, a to o 20 percent. Zmeny týkajúce sa normatívneho príspevku by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.
Nebude sa meniť hodnotové nastavenie
„Veľmi vážnou vecou, osobitne pre cirkevné školy, ale aj pre súkromné, je strata charakteru školy. Predstavte si, že vám niekto v nejakom meste alebo obci nakreslí ulice, skadiaľ môžete prijímať deti na výchovu a vzdelávanie v katolíckej škole. To znamená, že iba z týchto ulíc majú rodičia a deti záujem o takúto formu výchovy a vzdelávania a o takéto hodnotové nastavenie? To je absurdum. Ešte väčšie absurdum je, že takto prijímaní žiaci a rodičia budú musieť rešpektovať zameranie školy. To je absolútna blbosť. Také boľševické uvažovanie. Katolícka škola, evanjelická škola ani iná cirkevná škola nikdy prozelyticky (aktívne presviedčanie pozn. red.) nevnucuje svoje presvedčenie,“ poznamenal poslanec Horecký.
Naopak, ministerstvo uvádza, že ide o zavádzajúce tvrdenia o obmedzení filozofie či výberu žiakov. „Zákon naďalej garantuje školám slobodu vo výchovno-vzdelávacom zameraní a rešpektovanie ich poslania. Práve štátne školy však dnes nesú hlavné bremeno inklúzie, zatiaľ čo niektoré súkromné školy si vyberajú žiakov a tvoria uzavreté komunity,“ píše sa v stanovisku.
Ministerstvo: je to spravodlivý prístup
Horecký vysvetlil, že cirkevné a súkromné školy sa môžu rozhodnúť, že nechcú byť verejným poskytovateľom, ale tým pádom budú dostávať menej peňazí. „Budú mať krátený normatív na žiaka, to znamená na rok mínus 503 eur na každého žiaka základnej školy či mínus 664 eur na každého žiaka materskej školy,“ upozornil.
Podľa ministerstva tieto vyhlásenia k legislatívnym návrhom poškodzujú odbornú diskusiu a verejnosť vedú k chybným záverom. Deklaruje, že školy neplánuje zoštátňovať a chce zabezpečiť ich férové financovanie. Znižovanie normatívu nie je trestom, ale logickým dôsledkom rozhodnutia nezapojiť sa do systému verejného poskytovania výchovy a vzdelávania. „Takéto školy si ponechajú väčšiu autonómiu, ale dostanú menej verejných zdrojov – čo je spravodlivé voči tým, ktorí sa rozhodnú plniť štandardy verejného záujmu,“ objasnilo ministerstvo.
Podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia jasne ukazuje, že v štátnych školách je to viac ako osem percent, v súkromných bez poplatkov dve percentá a v tých s poplatkami prakticky takíto žiaci nie sú. Reforma má tento nepomer zmierniť, nie prehĺbiť.
Podľa KDH a KÚ sa takéto zmeny odrazia na výške školného či začiatku jeho vyberania. „Ak by si školy chceli zachovať cirkevný charakter výchovy a vzdelávania, tak proste by museli vyberať školné, a pri znížení normatívu o 20 percent to znamená školné vo výške 600 eur na dieťa na rok,“ povedal. Výber školného je podľa jeho slov proti filozofii cirkevných škôl. Upozornil, že približne 90 percent z nich školné v súčasnosti nežiada.
Zmeny nie sú podľa KDH férové
Exminister Horecký tiež namietal, že návrhy ministerstvo predložilo v hektickom čase, keď zamestnanci v školstve ukončovali školský rok, a nepredchádzala im diskusia v sektore. „Sme osem dní, respektíve týždeň pred koncom pripomienkového konania a len v pondelok (30. 6.) sa konal okrúhly stôl s aktérmi vzdelávania. Toto malo byť v apríli či v máji a nemuseli sme tu hovoriť o likvidačných dôsledkoch zle napísaného zákona,“ dodal. Odmietol vyhlásenia ministra, že zmeny prinesú férovosť a vyrovnanie práv a povinností medzi štátnymi, cirkevnými a súkromnými školami. Mieni, že návrhy prinášajú a vytvárajú aj ďalšie problémy.
Ministerstvo oponuje, že organizovalo okrúhle stoly a ponúklo viaceré kompromisy na uľahčenie prechodu. Je preto preň nepochopiteľné, prečo niektorí účastníci verejne tvrdia opak toho, s čím počas rokovaní súhlasili. „Zmeny v školstve si vyžadujú zodpovednosť, spravodlivosť a odvahu čeliť aj nepopulárnym témam. Ministerstvo garantuje, že reforma nebude nikoho diskriminovať, ale vytvorí vyvážené prostredie, kde verejné peniaze slúžia verejnému záujmu – bez ohľadu na typ zriaďovateľa,“ dodalo.
