Predstavený tretí konsolidačný balíček sa dostal na rokovanie do parlamentu už v piatok. Minister financií predstavil dve desiatky opatrení, ktoré majú do štátneho rozpočtu priniesť takmer tri miliardy eur.
Minister financií Ladislav Kamenický oznámil spolu 22 opatrení, ktoré by mali priniesť spolu na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur.
Od piatkového rána 12. septembra má parlament na programe body z ministerstva financií, vrátane konsolidačného balíčka. O ňom sa zatiaľ nehlasuje, no vláda navrhla parlamentu, aby zákon prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Odíde im viac z platu?
Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, obsahuje zrušenie pracovného pokoja počas niektorých štátnych sviatkov, skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov, progresívne zdanenie príjmov zamestnancov či zvýšenie zdravotných odvodov.
Konsolidácia by sa ale nemala vyhnúť ani platov zákonodarcov. Vplývala by na ne zvýšená daň z príjmu, ktorá by im „odkrojila“ z mesačných zárobkov. K takzvanej dani pre bohatých by sa pričlenil ďalší odvod vo výške desať percent, píše STVR.
Zákon stanovuje výšku platu na úrovni 4 115 eur. Pokiaľ je poslanec mimo Bratislavy, prislúchajú mu tiež paušálne náhrady vo výške 3 200 eur. Celkovo si tak mesačne prilepší o zhruba 7,3-tisíc eur. Ide už o čiastku, na ktorú by sa vzťahovala najvyššia daň, a to 45 percent. V praxi to ale funguje ináč.
„Zvyšujeme sadzby, tak ako pri ostatných ľuďoch, čiže je tam zdanenie mzdy v rovnakej výške, ale plus desať percent, to znamená, že aj ministri do toho spadajú a bude sa to týkať aj poslancov,“ ozrejmil minister financií Ladislav Kamenický.
Poslanci sa na konsolidácii nepodieľajú
Podľa ústavného právnika sa však paušálne náhrady nepovažujú za plat, preto na ne nevplýva vyššia daň. „Týchto 3 200 eur mesačne nepodlieha zdaneniu, nepodlieha zdravotným alebo sociálnym odvodom, takže to je suma, ktorá tomu poslancovi príde priamo na jeho účet. Toto je suma, ktorá sa ešte pripočítava k platu,“ vysvetlil Vincent Bujňák.
Výpočet paušálnych náhrad je viazaný na sumu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Keďže každý mesiac dochádza k jej rastu, poslanci, ministri, premiér či prezident si v budúcom roku prilepšia ešte viac.
„Ak oni očakávajú, že obyvateľstvo sa bude podieľať na celej konsolidácii, tak je potom asi logické od nich očakávať, že oni sa pripoja a budú tým, ktorí to budú viesť. Toto sa, bohužiaľ, zatiaľ nedeje,“ hovorí ekonóm Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Hudcovský.
Hlas trvá na zmrazení platov
K platom sa v sobotu 13. septembra vyjadril koaličný Hlas-SD, ktorý sa rázne ohradil voči zvyšovaniu miezd poslancov. Na sociálnej sieti o tom informoval predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý to považuje za gesto solidarity s občanmi. Zvýšenie platov je pre neho neprijateľné a nepripustí ho.
„Je neprijateľné a nepripustím, aby platy vrcholových politikov a štátnych manažérov na budúci rok vzrástli. Sme predsa sociálni demokrati a odmietame sa pozerať na to, ako sa politikom ich vlastná životná úroveň zvyšuje, zatiaľ čo ľudia sa musia uskromniť, politici musia ísť jasným príkladom,“ povedal Šutaj Eštok. Doplnil, že túto požiadavku už niekoľkokrát zopakoval svojim koaličným partnerom.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
