Na prelome rokov sa zdá, že Moskve sa nepodarila plánovaná dezinformačná operácia na medzinárodnej scéne. Podľa dostupných informácií jej uverili iba niektoré štáty, medzi nimi India, Spojené arabské emiráty či niektoré krajiny strednej Ázie.
Kľúčové však je, že ruská kampaň nepresvedčila amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa v nedeľu (28.12.) stretol vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a diskutovali o možnostiach ukončenia vojny. Hoci Trump počas stretnutia vyjadril nevysvetliteľné presvedčenie, že Rusko má záujem na úspechu Ukrajiny, schôdzka prebehla bez väčších konfliktov, hoci neprišlo k žiadnym konkrétnym dohodám, uvádza The Wall Street Journal.
Krátko po stretnutí Kremeľ oznámil, že Kyjev údajne uskutočnil dronový útok na rezidenciu Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti. Podľa dostupných informácií ruský prezident o tomto incidente informoval Trumpa, ktorý reagoval, že ho správa pobúrila.
Je však jasné, že samotný útok dronov je pravdepodobne vymyslený. Zelenskyj opakovane ubezpečil, že Ukrajina na Putina ani jeho sídlo neútočila. Odborníci na dezinformácie tvrdia, že ruská propagandistická mašinéria reagovala na správy o relatívne pokojnom priebehu stretnutia Trumpa a Zelenského a snažila sa vytvoriť dojem, že schôdzka nevyšla. Podľa Antona Šechovcova z rakúskeho Centra pre demokratickú integritu Moskva rýchlo improvizovala a kampaň bola tak slabo pripravená, že ani nemala vierohodnú základňu pre túto falošnú správu.
Šechovcov dodal, že Kremeľ mohol aspoň inscenovať simulovaný útok dronov, ale zrejme nemal čas, alebo očakával, že Trump prijme správu bez ďalšieho overovania. Rusko následne prezentovalo „dôkazy“ – trosky dronu a mapy letových trás –, ktoré Kyjev označil za absurdné. Miestni obyvatelia o údajnom útoku nič nevedeli a protiletadlová obrana nereagovala. Trump podľa všetkého tiež rýchlo pochopil, že ide o dezinformáciu, a jeho reakciu, uverejnenú prostredníctvom komentára bulvárneho denníka, naznačovala, že Ukrajinci na Putina nijako nezaútočili, uviedol New York Post.
Ruské hybridné operácie
Cieľom ruských dezinformačných snáh je podľa analytikov ovplyvniť diskusie o prímerí a jeho podmienkach. Podľa Olexandra Krajeva z Ukrajinskej rady pre zahraničné vzťahy Moskva vníma zastavenie bojov ako konečný bod rokovaní – Ukrajina by sa mala stiahnuť z Donbasu, formálne uznať stratu územia a nevstúpiť do NATO, aby Rusko dodržalo prímerie. Krajev dodal, že aj keď je ruská diplomacia tvrdohlavá, je možné, že aspoň dočasne zbrane utíchnu, no následne bude záležať na reakcii Európy a USA, ako rýchlo Kremeľ poruší dohodu a čo to spôsobí v regióne.
