Éra nekonečného spisovania teoretických traktátov, ktoré po štátniciach zapadajú prachom v archívoch, sa definitívne končí. Ministerstvo školstva pochopilo, že bojovať proti umelej inteligencii v akademických prácach je vopred stratená bitka.
Nový vysokoškolský zákon preto prináša radikálny rez: bakalárske a diplomové práce v ich klasickej podobe už nie sú povinné. Študenti dostávajú do rúk nástroj, ktorý má vrátiť vysokoškolskému titulu jeho skutočnú váhu – reálnu prax. Píše o tom aj portál Techbyte.
Algoritmy vyhrali súboj s učiteľmi
Technológie sa vyvíjajú rýchlejšie, než stíha reagovať akademická byrokracia. Dnes už pedagógovia stoja pred takmer neriešiteľnou dilemou, keď sa snažia rozlíšiť, či text napísal študent alebo chatbot. Písanie záverečných prác sa v mnohých odboroch zmenilo na prázdnu hru, kde študenti kompilujú dáta pomocou pár príkazov umelej inteligencii.
Pragmatizmus študentov pritom nie je žiadnym tajomstvom. Patrik, štvrták z Trnavskej univerzity, pre verejnoprávnu televíziu otvorene priznal, že si prácu uľahčuje.
„Keď robím nejakú záverečnú prácu, je toho veľa, a tak aby mi uľahčila trošku hľadanie na rôznych portáloch,“ uviedol budúci sociológ na adresu AI.
Práve tento posun v myslení prinútil legislatívcov k zmene. Od nového akademického roka sa otvára cesta k záverečným stážam. Tie však nesmú skončiť ako formálna pečiatka za varenie kávy v kancelárii. Štát trvá na tom, aby išlo o preukázateľné overenie schopností v teréne.
Nemocnice a firmy nahradia knižnice
Univerzity teraz čaká masívna reorganizácia, pričom prístup sa bude líšiť podľa zamerania. Peter Guráň z Trnavskej univerzity vidí príležitosť v prepojení štúdia s marketingovými či výskumnými agentúrami.
Študenti by tak namiesto teórie pracovali na reálnych projektoch s jasnými výstupmi. Inú cestu zvolila Univerzita sv. Cyrila a Metoda, kde sa zamerajú najmä na zdravotnícke odbory, ako sú rádiológia či fyzioterapia. V týchto smeroch je totiž manuálna odbornosť dôležitejšia než počet napísaných strán v počítači.
Inšpiráciou pre ekonómov je zasa Praha, kde študenti namiesto analýz cudzích firiem píšu správy o budovaní vlastných start-upov. Jiří Hnilica z Podnikohospodárskej fakulty VŠE v Prahe tento model úspešne zaviedol už pred dvoma rokmi. Ak študent rozbieha vlastný biznis, nepíše teoretickú prácu.
„Je tam možnosť urobiť správu o tom, ako premýšľať o založení, ako sa im darilo alebo nedarilo,“ vysvetľuje pražskú prax, ktorá eliminuje riziko plagiátorstva.
Titul bez obhajoby nezískate
Hoci stohy papiera miznú, zodpovednosť zostáva. Študenti si stáž neodrobia v tichosti, ale budú ju musieť obhájiť pred komisiou počas štátnic, presne tak, ako to robili doteraz.
Rozdiel v stupňoch štúdia je však jasne definovaný. Budúci bakalári budú mať záverečnú prácu nepovinnú automaticky, zatiaľ čo študenti magisterského a inžinierského stupňa si budú môcť vybrať medzi klasickým textom a odbornou stážou.
Tento model núti študentov aplikovať vedomosti v trhovom prostredí. Pre spoločnosť je to signál, že absolvent s diplomom z roku 2026 už nie je len teoretik s dobrou pamäťou, ale človek, ktorý si svoje miesto v odbore reálne vyskúšal.
