Slovenské domácnosti by sa mohli aj v roku 2026 dočkať štátnej podpory na pokrytie nákladov za elektrinu, plyn a teplo. Minister financií Ladislav Kamenický naznačil, že vláda plánuje v budúcoročnom rozpočte počítať s finančnou pomocou na energie. Táto forma podpory pomohla znížiť infláciu a uľavila mnohým rodinám, avšak podľa ministra už nemusí byť plošná.
Pomoc len pre najzraniteľnejšie skupiny
Na rozdiel od predošlých rokov sa uvažuje nad zmenou systému poskytovania dotácií. Podľa informácií pravda.sk, kým doteraz štát podporoval všetky domácnosti bez rozdielu, v budúcnosti by mohla byť pomoc adresná a smerovať len k nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Tento krok má šetriť verejné financie a zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k tým, ktorí ich skutočne potrebujú.
Ministerstvo financií si už v minulosti robilo prepočty, podľa ktorých by selektívna pomoc štát stála približne 100 miliónov eur, zatiaľ čo plošná podpora by mohla vyjsť na 400 až 500 miliónov eur. O potrebe adresnosti hovorila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá upozornila, že štát by nemal dotovať neúmernú spotrebu, napríklad vykurovanie bazénov či víriviek.
Kritika zo strany opozície
Opozícia, najmä Progresívne Slovensko, vyjadrila nesúhlas s doterajším plošným dotovaním energií. Podľa nich súčasný systém znamená, že aj najchudobnejší obyvatelia prispievajú na účty milionárov. Opozícia vláde vyčíta, že namiesto systémových riešení len odsúva problémy na neskôr a udržiava obyvateľov v neistote.
Čo ak dotácie skončia?
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by v prípade ukončenia dotácií ceny energií pre domácnosti prudko vzrástli. Odhady hovoria, že ceny plynu by sa mohli zvýšiť o 46,9 % a ceny tepla o 30,9 %. Ak by štát pokračoval v dotáciách aj v roku 2026, ich celkové náklady by mohli dosiahnuť miliardu eur.
Bez štátnej pomoci by rodiny pocítili výrazné zdraženie. Napríklad pri menšom rodinnom dome by mohla úspora na elektrine dosiahnuť 140 eur ročne, pri väčšom dome viac ako 200 eur. Rovnako by sa zvýšili náklady na plyn – pri bežnom využívaní na varenie a ohrev vody by domácnosti zaplatili o 13,32 eura mesačne viac, v prípade vykurovania plynom by sa mesačný príplatok vyšplhal na takmer 29 eur.
Dopady na infláciu a dôchodky
Dotácie na energie majú priamy vplyv na infláciu. Ich zachovanie by znamenalo miernejší rast cien v budúcnosti, zatiaľ čo ich zrušenie by mohlo viesť k prudkému zdražovaniu. Okrem toho nižšia inflácia ovplyvňuje aj valorizáciu dôchodkov. Keďže dôchodky sa zvyšujú na základe medziročného rastu cien, pomalšie zdražovanie znamená nižší rast penzií. Štát tak môže v nasledujúcich rokoch na dôchodkoch ušetriť nemalé financie.
Ako sa rozhodne vláda?
Rozhodovanie o pokračovaní energetickej pomoci bude pre vládu kľúčovou témou. Vzhľadom na potrebu šetrenia a konsolidácie verejných financií sa môže stať, že pomoc už nebude plošná, ale adresná. Minister financií Kamenický zdôrazňuje, že priestor na ďalšie zvyšovanie daní je obmedzený a prioritou je efektívnejšie hospodárenie.
V nasledujúcich mesiacoch bude jasnejšie, akým smerom sa vláda vydá a či domácnosti môžu počítať s podporou aj v roku 2026. Ak by dotácie skončili, mnohé rodiny by sa museli pripraviť na citeľne vyššie výdavky za energie.
