Na prvý pohľad nenápadná úprava v mechanizme výpočtu dôchodkov môže mať citeľný dopad na peňaženky tisícov budúcich penzistov. Zmena, ktorú zaviedla ešte predchádzajúca vláda, sa týka jednej zo základných veličín určujúcich výšku dôchodku, teda aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH).
Aj keď ADH naďalej rastie, tempo tohto rastu je zámerne spomalené. Výsledkom je, že novopriznané dôchodky síce vyzerajú vyššie než v minulosti, ale mohli by byť ešte vyššie – nebyť tejto úpravy. Štát však vďaka tomuto “kozmetickému” zásahu šetrí milióny eur ročne.
Jeden rok práce, jedna suma
Aktuálna dôchodková hodnota predstavuje sumu, ktorú dostane penzista za jeden odpracovaný rok, ak počas neho zarábal priemernú mzdu. Ako udáva Finsider.sk, táto hodnota sa každoročne mení podľa rastu priemerných miezd v ekonomike. Kým však v minulosti rástla ADH v plnom rozsahu podľa medziročného nárastu priemerných platov, dnes sa tento nárast skracuje na 95 %. Rozdiel sa môže zdať zanedbateľný, no v celkovom súčte rokov a tisícov príjemcov ide o významnú položku.
Čísla, ktoré hovoria za všetko
Napríklad v roku 2025 bude aktuálna dôchodková hodnota 18,7434 eura. Ak niekto odpracoval 40 rokov a počas celej kariéry zarábal priemernú mzdu, dostane v tomto roku penziu 765,60 eura mesačne. Keby sa však použila pôvodná metodika bez krátenia nárastu ADH, ten istý dôchodca by mal mesačný príjem vo výške 774 eur. Rozdiel predstavuje 8,40 eura mesačne, teda viac ako 100 eur ročne, uvádza Finsider.sk.
Spomalenie rastu ADH ako úsporný nástroj
Spomalenie rastu ADH sa zaviedlo pred tromi rokmi a jeho cieľom bolo zlepšiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Aj keď sa zmena javí ako mierna, štát ňou dokáže efektívne znížiť objem prostriedkov potrebných na výplatu nových dôchodkov. A keďže nová ADH sa každý rok počíta z tej predchádzajúcej, ktorá už bola upravená smerom nadol, tento efekt sa kumuluje. Časom tak štát ušetrí čoraz viac.
Štát dopláca, systém nestačí
Sociálna poisťovňa, ktorá je zodpovedná za vyplácanie dôchodkov, by z vlastných príjmov zvládla pokryť len desať dôchodkov ročne. Zvyšné tri mesačné dávky musí doplácať štát, ktorý vlani do systému nalial 2,75 miliardy eur. Časť tejto sumy odteká aj do druhého dôchodkového piliera. Napriek tomu ide o značný deficit, ktorý štát pravidelne vykrýva z daní a iných zdrojov.
Dotácie do penzií nie sú výnimkou, ale štandardom
Podobné dotácie sú bežné aj v iných krajinách. Rozdiel je však v miere vyspelosti ekonomiky. Kým bohatšie štáty si môžu dovoliť štedrejšie dôchodky bez radikálnych zásahov do ich výpočtu, menej vyspelé krajiny musia hľadať úspory. Slovensko v tomto smere nasleduje cestu opatrného znižovania budúcich nákladov, hoci to pre bežného občana znamená nižší dôchodok, než na aký by mal ešte pred pár rokmi nárok.
Čakajú nás ďalšie zmeny?
S pribúdajúcim počtom dôchodcov a odchodom silných ročníkov do penzie sa tlak na systém bude len zvyšovať. Odborníci už teraz upozorňujú, že súčasný model nie je dlhodobo udržateľný. Hovorí sa o ďalších možných riešeniach: neskorší odchod do dôchodku, zmeny v systéme valorizácie penzií alebo zvýšený prílev pracovnej sily zo zahraničia. Všetky tieto opatrenia by mohli zmierniť deficit, no zároveň znamenajú zásah do života bežných občanov.
Zmena, ktorá ušetrí milióny, no ukrojí z penzie každému
Zásah do rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty je učebnicovým príkladom toho, ako štát dokáže šetriť bez veľkých verejných diskusií. Nejde o masívne reformy ani výrazné oklieštenie práv – len o jednoduchú úpravu percenta, podľa ktorého sa valorizuje jeden z kľúčových ukazovateľov. A práve v tejto jednoduchosti sa skrýva jej sila. Nenápadná, ale účinná cesta, ako znížiť výdavky bez okamžitej odozvy verejnosti.
