Opozičné KDH je pripravené zrušiť „zoštátnenie“ súkromných a cirkevných škôl i byrokratizáciu školstva, ak bude súčasťou novej vlády. Parlament v utorok večer schválil reformy ministra školstva Tomáša Druckera. Dokopy sedem zákonov prinesie výrazné zmeny od materských až po vysoké školy. Zákony prešli hlasmi koalície, opoziční poslanci boli proti alebo sa hlasovania zdržali.
„Druckerove zákony“, ktoré minister nazval najväčším balíkom zmien v školstve za uplynulých 20 rokov, sa hneď po ich predstavení v lete toho roka stretli s ostrým odporom súkromných a cirkevných škôl, ako aj opozičnej strany KDH, uviedol Denník N. Dôvodom je nový systém štátneho financovania neverejných škôl, ktorý začne platiť až od roku 2028. Neverejné školy si teraz musia vybrať: buď budú od štátu dostávať o pätinu menej financií zo školského normatívu, alebo prijmú podmienky ministerstva a stanú sa verejnými poskytovateľmi vzdelávania.
Pre KDH je to „zoštátnenie“
„KDH bude garantovať, že ak bude súčasťou vlády, ktorá nahradí vládu Roberta Fica, zruší Druckerovo nezmyselné ‚zoštátnenie‘ súkromných a cirkevných škôl a byrokratizáciu školstva,“ konštatuje KDH v reakcii na utorňajšie schválenie zákonov z dielne rezortu školstva.
Hnutie zároveň podotklo, že ako „strana Novembra ’89 si ctíme právo rodičov vybrať pre svoje deti najvhodnejšiu školu a odmietame totalitné praktiky tejto vlády“.
Konferencia biskupov Slovenska rešpektuje rozhodnutie poslancov ktorí schválili školské zákony. Rozhodujúca podľa nej bude prax a spôsob implementácie. Pre konferenciu je podľa nej podstatné, že zostane zachovaný princíp prijímania žiakov cirkevných škôl.
Kresťanská únia vyzvala prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby zákony nepodpísal. Reforma podľa poslanca Richarda Vašečku zhoršuje financovanie materských a základných škôl.
„Mnohé obce, cirkevné aj súkromné školy môžu prísť o značnú časť prostriedkov, čo ohrozí ich bežné fungovanie. Zavedenie prísnych školských obvodov zároveň berie rodičom slobodu výberu školy a deťom z menších regiónov sťažuje prístup k vzdelaniu a v neposlednom rade nám táto reforma chce nanútiť povinnú školskú dochádzku pre deti od troch rokov,“ myslí si Vašečka.
Predseda KÚ Milan Krajniak vládu kritizoval za prístup k rodinám i za to, že minister školstva Tomáš Drucker „iba prehodil horúci zemiak na budúcu vládu, pretože negatívne dôsledky jeho ‚reformy‘ sa začnú prejavovať najmä v roku 2028“. KÚ upozornila, že so zmenou legislatívy nesúhlasí ani odborná verejnosť, riaditelia, učitelia či rodičia.
Čo všetko prinesú „školské zákony“?
Spôsob určovania školských obvodov sa zmení. Tzv. verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania bude povinný prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu a nemal by podmieňovať poskytovanie vzdelávania žiadnym protiplnením (finančným príspevkom). Verejným poskytovateľom budú všetky materské, základné a stredné školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom, ale aj školy cirkevné alebo súkromné, ak sa rozhodnú poskytovať výchovu a vzdelávanie za zákonom vymedzených podmienok.
Zákaz segregácie
Verejný školský obvod určia obce. Pri ich určovaní sa má prihliadať na kapacitu školských budov, vzdialenosť z miesta trvalého pobytu dieťaťa do školy a dopravnú infraštruktúru obce. „Navyše bude musieť byť pri určovaní verejného školského obvodu dodržaný zákaz segregácie vo výchove a vzdelávaní a princíp inkluzívneho vzdelávania,“ upozornilo ministerstvo.
Verejné školské obvody majú byť tiež určené pre školy poskytujúce povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
Pre štvorročné deti povinné
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
