V pondelok 2. júna sa v tureckom Istanbule uskutočnilo druhé kolo priameho dialógu medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Rokovania prebehli v priestoroch istanbulského paláca Çiragan a trvali približne hodinu. Ich záver podľa informácií ruských a francúzskych tlačových agentúr nepriniesol zásadný prelom, no turecká diplomacia ich hodnotila ako nie negatívne, čo môže naznačovať istý posun v postoji oboch strán.
K najvýznamnejším výstupom patrí dohoda o výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú buď ťažko zranení, alebo nedovŕšili vek 25 rokov. O tomto výsledku rokovania informovali osobitne vedúci vyjednávači oboch táborov – ukrajinský minister obrany Rustom Umerov a poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. Okrem toho sa zástupcovia Ukrajiny a Ruska zhodli aj na tom, že si navzájom vrátia telá padlých vojakov. Obe strany pritom deklarovali pripravenosť vrátiť pozostatky približne šesťtisíc obetí z každej strany. Informuje Reuters.
Z ruského tábora zaznela aj ponuka dočasného prímeria. Moskva navrhla, že by na vybraných častiach frontu mohlo dôjsť k dvoj- až trojdňovému pozastaveniu bojov. Tento návrh podľa agentúry AFP predstavil Medinskij.
Vladimir Medinskij dorazil do Istanbulu v čele ruskej delegácie k jednaniu s ukrajinskou stranou. Ruské štátne agentúry zachytili zábery v okamihu, keď bývalý ruský minister kultúry odmietol podať ruku žene zo skupiny tých, ktorí ho vítali. Zdroj: X/VěraČ
Ruská strana zároveň predložila Ukrajincom písomné memorandum obsahujúce rámcové požiadavky na komplexnú dohodu o prímerí. Agentúra Reuters informovala, že tieto podmienky boli ukrajinskej strane doručené až v deň rokovania, čo výrazne limitovalo jej možnosť bezprostredne reagovať. Zástupca ukrajinského rezortu diplomacie Serhij Kyselycia zároveň upozornil, že Moskva opakovane odmietla návrh na bezpodmienečné prímerie, čo brzdí akýkoľvek rýchly pokrok.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po skončení stretnutia avizoval snahu zorganizovať priamu schôdzku medzi prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Naznačil pritom, že na takomto stretnutí by mohol participovať aj bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump. O tejto iniciatíve informovali medzinárodné agentúry Reuters a AFP.
Pripomeňme, že prvé rokovacie kolo sa v Istanbule konalo 16. mája, pričom jeho výsledkom bola dohoda o výmene približne tisícky vojnových zajatcov z oboch strán. Aj tentoraz viedol ukrajinskú delegáciu minister obrany Rustom Umerov, zatiaľ čo za Rusko rokovania zastupoval Vladimir Medinskij.
Podľa informácií zverejnených agentúrou TASS sa v pondelok žiadne ďalšie rokovania neplánovali a delegácie sa mali vrátiť späť do svojich krajín. Jednou z hlavných tém pondelkovej diskusie bola výmena zajatcov, o ktorej sa zmienil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho pobytu v litovskom Vilniuse.
Zvláštnu pozornosť si vyžiadala aj otázka detí, ktoré boli počas konfliktu premiestnené z Ukrajiny do Ruska. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý sa rokovania osobne zúčastnil, odovzdal ruským predstaviteľom zoznam detí, ktorých návrat na Ukrajinu požaduje Kyjev. Ukrajinská strana tvrdí, že ide o stovky detí, ktoré boli násilne deportované. Ruská strana však túto verziu odmieta a tvrdí, že deti boli evakuované s cieľom ich ochrany pred vojnovým násilím.
Aj keď rokovania nepriniesli zásadný míľnik v mierovom procese, ich priebeh ukazuje, že diplomatické kanály zostávajú otvorené. Medzinárodné spoločenstvo pritom pozorne sleduje každý pokus o zmiernenie napätia medzi dvoma znepriatelenými krajinami.
