Profesor Ed Galea, svetový expert na správanie ľudí pri požiari, vysvetľuje, že horúci vzduch z horľavých penových panelov na strope výrazne zhoršil situáciu.
„Keď je palivo v strope, nemáte výhodu času, ktorý oheň potrebuje na rozvinutie. Už je tam horúca vrstva a pri flashoveri je prežitie veľmi nepravdepodobné,“ hovorí.
Americký Národný inštitút pre štandardy a technológie postavil laboratórnu verziu klubu a zapálil ju. Zistili, že flashover nastal približne po 65 sekundách a po 90 sekundách boli podmienky v strede miestnosti smrteľné. Galea simuláciou dokázal, že teplota v klube mohla do 80 sekúnd vystúpiť až na 700 °C.
Pyrotechnika a horľavé materiály sú smrteľná kombinácia
Britskí odborníci, ktorí skúmali švajčiarsky prípad, potvrdili, že spúšťačom katastrofy boli prskavky pripevnené na fľašiach šampanského.
Ak by bol použitý nehorľavý materiál na výplň stien a stropu, plamene by sa šírili pomalšie a mali by menej devastujúci účinok. Švajčiarske úrady zároveň priznali, že bar neprešiel bezpečnostnou kontrolou viac než päť rokov, čo vytvorilo ideálne podmienky pre vznik tragédie.
V The Station zomrelo 100 ľudí, v Le Constellation 40, prevažne mladých. Mnoho preživších z oboch požiarov utrpelo vážne popáleniny.
Experti upozorňujú, že ľudia majú prirodzený sklon nebezpečenstvo podceňovať. Fenomén, ktorý odborníci nazývajú syndróm priateľského ohňa, spočíva v tom, že oheň sa stal v modernom živote vzácnym javom a väčšina ľudí nemá predstavu, ako rýchlo sa dokáže šíriť. Návštevníci často sledujú plamene, natáčajú ich alebo sa pokúšajú uhasiť improvizovanými prostriedkami, namiesto toho, aby okamžite hľadali únikovú cestu. Tento nedostatok povedomia môže rozhodovať o živote a smrti v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd.
Opakujúce sa chyby a globálna zraniteľnosť
História ukazuje, že podobné udalosti sa neopakujú náhodou. Od roku 2000 si podobné požiare vyžiadali približne 1 200 životov. V mnohých prípadoch zohrala úlohu pyrotechnika alebo horľavé dekoračné či akustické materiály. Napriek tomu stále neexistuje jednotný medzinárodný požiarny kódex, ktorý by záväzne upravoval bezpečnostné normy pre nočné kluby a zábavné zariadenia na celom svete. Kým v letectve po nehodách prijímajú globálne opatrenia a protokoly, požiare budov sa často riešia izolovane. Výsledkom je, že rovnaké chyby sa opakujú a smrteľné následky sú často nevyhnutné.
Preživší z tragédií dnes žijú s dôsledkami týchto udalostí po celý život. Mnohí museli prejsť ťažkou rekonvalescenciou, niektorí sa museli nanovo učiť základné životné činnosti. Okrem fyzických zranení nesú preživší aj psychickú traumu, stratu blízkych, strach z uzavretých priestorov či trvalé obavy z podobných situácií. Zároveň sa tieto tragédie stali pripomienkou, že schopnosť okamžite rozpoznať hrozbu a bez váhania využiť únikové cesty môže byť rozhodujúcim faktorom medzi životom a smrťou.
Príbehy z USA aj Švajčiarska preto upozorňujú na to, že bezpečnostné nedostatky, neoverené pyrotechnické efekty a horľavé stavebné materiály sa stávajú smrteľnou kombináciou. Zároveň ukazujú, že spoločnosti a štáty by mali uplatňovať prísnejšie kontroly, jasnejšie normy a globálne záväzné pravidlá, ktoré by minimalizovali riziko podobných katastrof. Napriek tragédiám sa však svet stále učí, že krátky okamih nepozornosti alebo neadekvátnej prípravy môže byť posledný.
