V Európe sa opäť otvorila debata o jadrovej bezpečnosti a odstrašení. Na nemeckom území sa nachádza približne 20 modernizovaných amerických jadrových zbraní, ktoré majú chrániť spojencov NATO. No experti varujú – jadrový dáždnik USA nie je zárukou, že bude použitý. Rastúce napätie s Ruskom a neistota okolo americkej politiky voči Európe nútia spojencov rozmýšľať o vlastných riešeniach.
Už sedem desaťročí po vzniku Bundeswehru zostáva bezpečnosť Nemecka úzko prepojená s americkou vojenskou prítomnosťou. Na leteckej základni Büchel v spolkovej krajine Porýnie-Falcko sa podľa odhadov nachádza približne 20 vodíkových bômb typu B61-12. Tieto zbrane boli nedávno modernizované a sú pripravené na okamžité použitie – ak by to situácia vyžadovala.
Ide o súčasť amerického jadrového záväzku voči Európe, ktorý vznikol počas studenej vojny. Spojené štáty držia nad kontinentom ochrannú ruku, avšak odborníci upozorňujú, že v čase rastúcej neistoty voči politike Washingtonu – najmä v súvislosti s prezidentom Donaldom Trumpom – sa táto záruka stáva otázna.
„Nikdy nebolo isté, že by Spojené štáty v krízovej situácii skutočne použili jadrové zbrane. Zmyslom odstrašenia je to, že protivník si nemôže byť istý, či sa to stane,“ vysvetľuje Karl-Heinz Kamp, bezpečnostný analytik a bývalý prezident Federálnej akadémie pre bezpečnostnú politiku pre Euronews.
Symbolická, no nebezpečná rovnováha
Americké jadrové zbrane sa nachádzajú nielen v Nemecku, ale aj v Belgicku, Taliansku, Holandsku, Turecku či Spojenom kráľovstve. Ich presný počet je prísne utajovaný, no odhady hovoria o približne stovke bômb na európskom území. Ich účel je najmä symbolický – majú odradiť potenciálneho agresora, predovšetkým Rusko.
Podľa Kampa však jadrové odstrašenie funguje skôr ako psychologický než vojenský nástroj. „Odstrašenie je v podstate špekulácia. Fungovalo päťdesiat rokov, no garancia neexistuje,“ dodáva.
Ruský prezident Vladimir Putin od začiatku vojny na Ukrajine opakovane hrozí použitím jadrových zbraní. Vystavuje pritom na obdiv raketu RS-24 Jars s doletom až 11 000 kilometrov, ktorá dokáže niesť viacnásobné jadrové hlavice. Rusko má podľa odhadov približne 5500 jadrových hlavíc.
„Putin sa dostal do situácie, keď sa cíti zahnaný do kúta. No aj on vie, že kto vystrelí prvý, zomrie ako druhý,“ upozorňuje Kamp.
Modernizácia a nové bojové lietadlá
V lete americké médiá informovali, že USA presúvajú do Európy novú generáciu taktických jadrových zbraní. Ich prepravu majú zabezpečiť moderné stíhačky F-35, ktoré dokážu niesť aj menšie, presne zamerané jadrové bomby určené na zničenie vojenských cieľov.
Nemecko už tieto stroje objednalo a prvé by mali byť dodané v roku 2026. Očakáva sa, že nahradia staršie typy lietadiel a posilnia schopnosť Berlína zapojiť sa do tzv. jadrového zdieľania NATO.
Odborníci zároveň pripomínajú, že USA majú v Nemecku pripravené aj ďalšie „vaulty“ – špeciálne podzemné úložiská pre jadrové zbrane. To znamená, že Washington môže kedykoľvek presunúť alebo rozšíriť svoj jadrový arzenál podľa aktuálnej bezpečnostnej situácie.
Jednou z diskutovaných možností je, že by Spojené štáty mohli svoje zbrane presunúť do pobaltských krajín, Poľska alebo Rumunska, teda bližšie k ruskej hranici. Takýto krok by mal silný symbolický efekt a vyslal by Moskve jednoznačný signál o pripravenosti NATO reagovať.
No kritici, ako napríklad organizácia ICAN Germany, upozorňujú, že by to zároveň zvýšilo napätie a riziko jadrovej eskalácie. Iniciatíva preto dlhodobo požaduje stiahnutie amerických zbraní z Európy a podporu zmluvy OSN o zákaze jadrových zbraní, ktorá je v platnosti od roku 2021.
K zmluve sa však nepridali ani Spojené štáty, ani žiadna z jadrových mocností NATO.
Mohlo by mať Nemecko vlastné jadrové zbrane?
Teoreticky áno. „Vyrobiť jadrovú zbraň nie je žiadne čarodejníctvo,“ tvrdí Kamp. Technicky by to Nemecko zvládlo, no politicky by to bola katastrofa.
Dva kľúčové dokumenty Berlínu vlastnú jadrovú výzbroj zakazujú – Zmluva dva plus štyri z roku 1990, uzavretá po zjednotení Nemecka, a Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1969. V oboch prípadoch by Nemecko mohlo právne odstúpiť, no prakticky by to bolo politicky a spoločensky nepredstaviteľné.
Prieskumy tiež ukazujú, že iba približne tretina Nemcov by súhlasila s vývojom vlastných jadrových zbraní. Väčšina obyvateľstva verí, že súčasný systém NATO postačuje – predovšetkým vďaka jadrovým silám Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Od konca druhej svetovej vojny nebolo jadrové odstrašenie v Európe tak politicky citlivé ako dnes. Zatiaľ čo USA, NATO aj Rusko demonštrujú silu, obavy z jadrovej eskalácie rastú. Európa sa ocitá v zložitej pozícii – spolieha sa na americkú ochranu, no zároveň čoraz častejšie premýšľa, čo by sa stalo, ak by Washington cúvol.
A hoci sa zbrane v bunkroch po desaťročia nepohli, ich tieň sa nad kontinentom rozprestiera silnejšie než kedykoľvek predtým.
