Svetový futbal pozná Stefana Kovacsa ako geniálneho stratéga, ktorý po ére Rinusa Michelsa doviedol slávny Ajax Amsterdam k dvom triumfom v Európskom pohári majstrov. Avšak kým na Západe si budoval status nedotknuteľnej legendy, v jeho rodnom Rumunsku dlhé roky odpočíval v archívoch spis, ktorý vrhá na jeho život úplne iné svetlo.
Vyšetrovanie rumunského denníka Gazeta Sporturilor odhalilo, že Kovacs pôsobil ako informátor obávanej komunistickej tajnej polície Securitate. Pod krycím menom „Vasile Munteanu“ mal odovzdávať správy o svojich kolegoch, priateľoch a „nepriateľoch štátu“ v období najtvrdších represií.
Dobrovoľný záväzok v buržoáznej štvrti
Podľa zistení denníka Gazeta Sporturilor sa spolupráca Stefana Kovacsa s tajnou políciou začala v októbri 1955 v meste Kluž. V tom čase pôsobil ako tréner v miestnych kluboch Stiinta, Dermata a CFR Kluž. Dokumenty naznačujú, že Kovacs nepodľahol nátlaku, ale k spolupráci sa zaviazal dobrovoľne. Jeho vlastnoručne podpísaný dokument uvádza, že sa zaväzuje informovať o „nepriateľských živloch“ voči vtedajšej Rumunskej ľudovej republike, pričom pod hrozbou zákona musel túto činnosť prísne tajiť.
Návrh na jeho verbovanie z júna 1955 ho opisuje ako skromného, politicky vyspelého muža oddaného režimu, ktorý bol aktívny v odboroch už od roku 1945. Dôstojníci v ňom videli ideálneho „nekvalifikovaného informátora“, ktorého by mohli využiť najmä v buržoáznych štvrtiach a neskôr pri preverovaní športovcov pred cestami do zahraničia. Spis, ktorý má celkovo 31 strán, mapuje jeho činnosť až do roku 1963.
Stretnutia v konšpiračných bytoch a parkoch
Spolupráca Kovacsa s riadiacimi dôstojníkmi bola podľa archívnych záznamov vysoko profesionálna a disciplinovaná. Stretnutia sa vyvíjali od náhodne zinscenovaných kontaktov na ulici, v parkoch či na pracovisku až po pravidelné schôdzky v takzvaných konšpiračných bytoch. Tie sa konali s frekvenciou jeden až trikrát mesačne, čo malo zabrániť akémukoľvek podozreniu z donášania.
„Dokumenty ho opisujú ako inteligentného, disciplinovaného, kolegami váženého, dochvíľneho na stretnutiach, úprimného a objektívneho v poskytovaných informáciách a svedomitého pri plnení zadaných úloh,“ uvádza sa vo výsledkoch vyšetrovania Gazeta Sporturilor. Agent „Vasile Munteanu“ údajne za svoje služby nikdy nežiadal peniaze ani iné materiálne výhody a spolupracoval z „vlasteneckých pohnútok“. Počas ôsmich rokov odovzdal 34 písomných správ, ktoré boli vypracované v rumunčine. Hoci sa samotné originály týchto správ nezachovali, existujú ich podrobné zhrnutia v hodnotiacich dokumentoch Securitate.
Osobné spory a správa o Jeneim
Hoci dôstojníci Securitate zväčša hodnotili Kovacsove informácie ako pravdivé a overené v teréne, v spise sa nachádza jedna výnimka. Ide o správu týkajúcu sa muža menom Jenei. Podľa operatívcov bol obsah tejto správy ovplyvnený osobnými nezhodami. Predpokladá sa, že išlo o Emerica Jeneiho, neskoršieho slávneho trénera, ktorý v tom čase pôsobil ako hráč. V rokoch 1959 – 1960 boli obaja muži rivalmi v ligových súťažiach, čo mohlo motivovať Kovacsa k subjektívnemu informovaniu.
Okrem operatívnych údajov spis obsahuje aj Kovacsov podrobný životopis. Vlastnoručne písaná autobiografia z roku 1950 odhaľuje detaily o jeho rodine – otcovi Nicolaem, ktorý bol skladníkom, a matke Alexandre. Kovacs v nej deklaruje svoje rímskokatolícke vierovyznanie a vzdelanie v nemčine, maďarčine a rumunčine. Spomína aj svoj ročný pobyt v Belgicku pred druhou svetovou vojnou, kde pracoval ako účtovník v hutníckom závode.
Korešpondencia s hviezdami a koniec agentúry
Zaujímavým zistením je Kovacsov vzťah k zahraničným športovcom. Dokumenty uvádzajú, že udržiaval čulú korešpondenciu s hviezdami Maďarskej ľudovej republiky, akými boli Ferenc Puskás či Budai, od ktorých dostával športovú tlač. Napriek svojmu maďarskému pôvodu si počas nepokojov v Maďarsku v roku 1956 zachoval voči rumunskému režimu „korektný postoj“, čo jeho riadiaci dôstojníci vysoko oceňovali a interpretovali ako dôkaz, že nie je šovinista.
Spolupráca pod menom „Vasile Munteanu“ bola oficiálne ukončená 30. septembra 1963. Tento dátum nie je náhodný – zhoduje sa s Kovacsovým odchodom z Kluže do Bukurešti, kde nastúpil do štruktúr Rumunského futbalového zväzu. Od tohto momentu sa začala písať jeho hviezdna kariéra, ktorá ho viedla cez rumunskú reprezentáciu, Monako, Panathinaikos až na samotný vrchol s Ajaxom Amsterdam.
Z právneho hľadiska zostáva otázne, do akej miery Kovacsove správy priamo porušovali základné ľudské práva iných osôb, keďže samotné poznámky chýbajú a existujú len ich administratívne zhrnutia. Napriek tomu tieto odhalenia otvárajú novú a nečakanú kapitolu v životopise muža, ktorého svet vnímal výhradne cez prizmu futbalového vizionárstva.
