Na prvý pohľad vyzerá Bayan Obo ako opustená mesačná krajina — zjazvené kopce, krátery a sivá pustatina bez známky života. No pod touto povrchovou spúšťou sa ukrýva moderné zlato – kovy vzácnych zemín, bez ktorých by sme dnes len ťažko mohli hovoriť o smartfónoch, elektromobiloch či televíznych obrazovkách. Čínske mesto Bayan Obo v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko je kľúčovým miestom, kde sa ťaží približne polovica svetových zásob týchto strategických surovín, píše BBC.
Čína sa za posledné desaťročia stala neotrasiteľnou svetovou veľmocou v oblasti ťažby a spracovania kovov vzácnych zemín. Vláda v Pekingu vďaka tomu získala obrovskú ekonomickú a geopolitickú výhodu – najmä počas obchodných sporov so Spojenými štátmi. No táto dominancia má svoju temnú stránku, ktorej dôsledky si najviac odnášajú obyvatelia v blízkosti ťažobných oblastí a životné prostredie.
Krátery plné prachu a budúcnosť v troskách
Baňa Bayan Obo neprestáva rásť. Stroje tu neúnavne odstraňujú vrstvu po vrstve ornice, aby odhalili poklady ukryté hlboko v zemi – najmä neodým a dysprosium, kľúčové prvky pre výkonné magnety používané v elektromobiloch, veterných turbínach či počítačových diskoch. No spolu s nimi sa do vzduchu uvoľňuje jemný prach, ktorý obsahuje rádioaktívne látky a ťažké kovy.
Satelitné snímky za posledné desaťročia zachytávajú znepokojivý obraz: obrovské haldy odpadu, umelo vytvorené odkaliská, ktoré sa rozširujú spolu s baňami, a neustále zväčšujúca sa ťažobná oblasť. Povrchové bane pri Bayan Obo produkujú obrovské množstvá toxického kalu, ktorý končí v odkaliskách ako je Weikuang – jazero vybudované už v 50. rokoch ako skládka pre rádioaktívny odpad. Dnes je táto 11 km dlhá nádrž stále plná sivého ílu obsahujúceho napríklad tórium, a vedci varujú, že toxické látky môžu presakovať do podzemných vôd a ohroziť aj Žltú rieku – zdroj pitnej vody pre severnú Čínu.
Vylúhované kopce na juhu
Nie menej znepokojujúca je situácia v provincii Jiangxi, konkrétne v oblasti Ganzhou. Tu sa ťažba deje iným spôsobom: chemické látky ako síran amónny alebo chlorid amónny sa vstrekujú priamo do pôdy, aby sa kovy oddelili od horniny. Výsledkom sú stovky malých odkrytých jazierok plných toxickej vody roztrúsené po erodovaných kopcoch.
Obyvatelia hovoria o kontaminovanej pôde, vysychajúcich poliach, chorobách a narušenom životnom prostredí. V jednej chvíli fungovalo v tejto oblasti viac ako tisíc legálnych aj nelegálnych banských lokalít. Vláda zasiahla až v roku 2012 a znížila počet licencií. Avšak ekologické škody boli už vtedy nezvratné – pôda bola zničená, lesy vyrúbané a rieky znečistené.
Cena za pokrok
Ťažba jednej tony vzácnych zemín si vyžiada až 2 000 ton toxického odpadu. Tento alarmujúci pomer ukazuje, aká nákladná – z ekologického aj ľudského hľadiska – je snaha držať krok s rastúcim dopytom po moderných technológiách. Čína za to platí najvyššiu cenu. V oblasti Baotou, južne od Bayan Obo, boli zaznamenané deformácie kostí, kĺbov, rakovina a zdravotné problémy spôsobené vysokými hladinami fluóru a arzénu vo vode. Dedinčania boli neskôr presídlení, no kontaminácia zostáva.
Rovnako ako strach a frustrácia tých, ktorí v týchto oblastiach stále žijú. Farmár Huang Xiaocong, ktorého pozemky sú obklopené štyrmi banskými lokalitami, tvrdí, že zosuvy pôdy a kontaminácia vody sú na dennom poriadku. Žaluje štátnu ťažobnú spoločnosť za nelegálne zabratie pôdy. Hoci je odhodlaný hovoriť, vie, že sa púšťa do nerovného boja. „My, obyčajní ľudia, nemáme odpovede… narodili sme sa v nevýhode,“ hovorí so smútkom v hlase. A má pravdu – pre dedinčanov ako on je zrážka s priemyselným kolosom často začiatkom osobnej tragédie.
Ticho a represia
Počas vyšetrovania reportérov BBC boli viackrát zadržaní, sledovaní či konfrontovaní neidentifikovanými osobami. Na otázky úrady neodpovedali. Miestni manažéri baní blokovali prístup k informáciám a vyžadovali vymazanie záberov. V Číne je rizikové hovoriť o environmentálnych škandáloch, najmä ak ide o strategicky dôležité suroviny.
So stúpajúcim dopytom po elektromobiloch, solárnych paneloch či prístrojoch na magnetickú rezonanciu sa svet snaží znížiť svoju závislosť od Číny. Spojené štáty a ďalšie krajiny investujú do výskumu a vlastnej ťažby, no vedci varujú: ak sa nezmení spôsob ťažby, škody sa budú opakovať inde. „Myslím si, že je veľmi ťažké poznať skutočné ľudské a environmentálne náklady takéhoto modelu rozvoja,“ hovorí profesorka Julie Klingerová, autorka knihy Rare Earth Frontiers.
Čo bude ďalej?
Čínska vláda sa snaží zlepšiť dohľad nad ťažbou, vyčistiť znečistené oblasti a investovať do ekologickejších technológií. No kým bude dopyt po vzácnych zeminách rásť, a zároveň nebudú stanovené prísne globálne normy pre ich ťažbu, krajiny ako Čína budú naďalej niesť ekologické a sociálne bremeno. Príbeh Bayan Obo a Ganzhou je varovaním – a zároveň zrkadlom našej doby. Za každým kúskom technológie, ktorú nosíme vo vrecku, sa možno skrýva zjazvený kopec a otrávené jazero.
