Európske hospodárstvo vstupovalo do záveru roka s miernou dávkou optimizmu, no bez presvedčivých signálov výraznejšieho rastu. Hoci sa viaceré firmy dokázali prispôsobiť meniacim sa podmienkam na globálnych trhoch, celkový výkon ekonomiky naďalej tlmia dlhodobé štrukturálne problémy, slabá dôvera spotrebiteľov a narastajúca politická neistota. Analytici spoločnosti XTB sa preto pre portál openiazoch.sk zamerali na faktory, ktoré budú rozhodujúce pre to, či sa Európe v roku 2026 podarí hospodársky odraz.
Na konci roka 2025 panovala v Európe opatrná nádej na stabilizáciu. Podľa analytikov sa ukazuje, že niektorí európski výrobcovia zvládli dopady amerických ciel lepšie, než sa pôvodne predpokladalo. Príkladom sú firmy ako Hermès či Unilever, ktoré v treťom štvrťroku zaznamenali rast predaja na americkom trhu. Napriek týmto pozitívnym signálom však európska ekonomika ako celok naďalej zaostáva za Spojenými štátmi aj Čínou a vykazuje skôr známky stagnácie než skutočného oživenia.
Údaje o raste hrubého domáceho produktu podľa analytika XTB Mateja Bajzíka naznačujú, že ide skôr o dočasnú úľavu po období zvýšenej neistoty. Rast HDP v eurozóne aj v celej Európskej únii zostáva slabý a medziročné čísla zatiaľ nepotvrdzujú zásadný obrat. Zároveň pretrvávajú viaceré zásadné problémy, ako je nízky domáci dopyt, technologické zaostávanie, prekážky na finančných trhoch či rastúca zadlženosť a neistota v kľúčových ekonomikách eurozóny.
Slabá spotreba domácností
Jedným z hlavných bŕzd hospodárstva je utlmený domáci dopyt. Aj napriek relatívne stabilnému trhu práce zostávajú európski spotrebitelia opatrní. Reálne výdavky domácností sa v prvých dvoch štvrťrokoch roka 2025 takmer nehýbali a dlhodobo zaostávajú za rastom príjmov. Nevyužité finančné rezervy sa premietli do zvýšenej miery úspor, ktorá dosiahla najvyššiu úroveň od pandémie. Domácnosti pritom uprednostňujú konzervatívne a málo produktívne formy sporenia, ako sú nízko úročené vklady či investície do nehnuteľností. Slabá dôvera spotrebiteľov následne odrádza podniky od rozširovania výroby a investícií.
Európa zaostáva v inováciách
Ďalším problémom je výrazná inovačná medzera medzi Európou a ostatnými veľkými ekonomikami. Výdavky na výskum a vývoj v Európskej únii sú dlhodobo nižšie než v Spojených štátoch alebo v Južnej Kórei. Hoci počet patentov registrovaných v EÚ je porovnateľný s Čínou a USA, len menšia časť inovácií sa dostáva z akademického prostredia do reálneho podnikania. Slabšia technologická výkonnosť, pretrvávanie tradičných výrobných modelov a udržiavanie stratových častí firiem znižujú efektivitu a obmedzujú schopnosť reagovať na slabý dopyt.
Problémy s financovaním
Európske podniky sú vo veľkej miere odkázané na bankové úvery, čo sa v prostredí vyšších úrokových sadzieb premieta do rastúcich nákladov na obsluhu dlhu. Zároveň zostáva obmedzený prístup k rizikovému kapitálu. Len malá časť globálnych investícií do startupov smeruje do Európskej únie, pričom trh s verejnými emisiami akcií zostáva utlmený. To znižuje schopnosť firiem rásť a inovovať v porovnaní s konkurenciou zo zahraničia.
Dlh a politická neistota
Negatívny vplyv na dôveru investorov má aj rastúca verejná zadlženosť a politická nestabilita v niektorých veľkých členských štátoch. Nejasnosti okolo fiškálnych opatrení v Nemecku, vnútropolitická situácia vo Francúzsku a rast podpory populistických strán naprieč Európou vytvárajú neisté prostredie pre dlhodobé investície.
Odstránenie tzv. inovačného rozdielu bolo podľa Mateja Bajzíka označené za jednu z hlavných priorít hospodárskej politiky Európskej únie v minuloročnom Kompase konkurencieschopnosti. Upozorňuje však, že hoci mnohé iniciatívy zatiaľ zostávajú len na papieri, niektoré programy sú už pripravené na rýchle zavedenie a môžu v najbližšom období podporiť financovanie inovácií v strategických sektoroch európskeho hospodárstva.
