Štatistiky ďalej ukázali, že výdavky domácností na konečnú spotrebu boli v 2. štvrťroku stabilné v eurozóne aj v EÚ, rovnako ako v predchádzajúcom kvartáli. Ale vládne výdavky vzrástli v oboch regiónoch zhodne o 0,2 % po poklese o -0,6 % v eurozóne a o -0,1 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku.
Tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 0,3 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ. Vývoz klesol o 0,7 % v oboch blokoch a dovoz sa zvýšil o 0,1 % v eurozóne, zatiaľ čo v EÚ klesol o 0,2 %.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali zanedbateľný príspevok k rastu HDP v eurozóne aj v EÚ. Príspevok vládnych výdavkov bol v prípade eurozóny kladný a dosiahol 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) a zanedbateľný v EÚ. Príspevok tvorby hrubého fixného kapitálu bol kladný pre eurozónu aj pre EÚ (0,1 p. b. v oboch). Príspevky externej bilancie boli záporné (-0,4 p. b. pre eurozónu a -0,3 p. b. pre EÚ). Príspevky zmeny stavu zásob boli kladné (0,4 p. b. pre eurozónu a 0,2 p. b. pre EÚ).
Európska centrálna banka očakáva, že ekonomika eurozóny vzrastie v roku 2023 o 0,9 % a potom sa jej rast zrýchli na 1,5 % v roku 2024 a na 1,6 % v roku 2025.
