V čase, keď mnohí Európania vrátane Slovákov zápasia s rastúcimi cenami elektriny, obyvatelia gréckeho mesta Ioannina našli cestu, ako sa oslobodiť od „energetického otroctva“. Vytvorili energetickú komunitu, ktorá im umožňuje vyrábať si vlastnú elektrinu.
Komunitná energia ako východisko z krízy
„Nás sa zdražovanie elektriny už nedotýka,“ hovorí Dimitris Kitsikopoulos, jeden zo zakladateľov energetickej komunity CommonEn v Ioannine. Táto iniciatíva vznikla v roku 2021 ako reakcia na prudko rastúce ceny energií, ktoré podľa údajov drasticky zasiahli gréckych občanov – až 58 percent gréckych domácností sa prepadlo do energetickej chudoby. „Teraz ušetrím 80 až 90 percent na výdavkoch za elektrinu. To je veľa,“ potvrdzuje Fokion Papastefanou, člen energetickej komunity a inžinier na Ioanninskej univerzite. Reportáž priniesol portál Pravda.
Ako funguje energetická komunita?
Princíp je jednoduchý – členovia spoločne investovali do vybudovania dvoch solárnych elektrární v okolí mesta. „Energiu vyrobenú zo slnka dodávame do národnej siete a rovnaké množstvo energie si členovia berú zo siete, aby ju spotrebovali. Sieť teda funguje ako veľká batéria,“ vysvetľuje Chris Giotitsas, prezident komunity CommonEn.
Napríklad členka Maria s ročnou spotrebou 5 000 kilowatthodín by pri cene 15 centov za kilowatthodinu zaplatila 1 100 eur ročne. Vďaka členstvu v komunite však neplatí najväčšiu položku – 750 eur za spotrebovanú elektrinu. Platí len minimálne poplatky ako zelená alebo sociálna tarifa či poplatky za užívanie siete, čo predstavuje približne 350 eur ročne.
Celá 63-členná komunita takto ročne ušetrí približne 16 500 eur. No najväčší benefit podľa Kitsikopoulosa spočíva v slobode: „Čím viac bude cena za energie na trhu stúpať, tým viac ušetríme.“
Sociálny rozmer slnečnej energie
Energetická komunita CommonEn má aj sociálny rozmer – pomáha najchudobnejším rodinám, pre ktoré platenie účtov predstavuje existenčný problém. „Cieľom je, aby sme za každých ďalších 20 nových členov dokázali dodať elektrinu úplne zadarmo pre jednu domácnosť, ktorá sa ocitla v energetickej chudobe,“ hovorí politológ Sotiris Tsoukarelis z Krétskej univerzity, ktorý tiež pôsobí v komunite.
Ako pripomína Miroslava Ábelová z Greenpeace Slovensko, takýto model by mohol pomôcť aj na Slovensku: „Mohli by ste tak napríklad podporiť rodičov, ktorí žijú v rodinnom dome ďaleko od vás a majú problém s platením účtov.“
Inovácie a plány do budúcnosti
CommonEn nezostáva len pri základnom modeli. Už o niekoľko mesiacov plánuje spustiť prvú agrovoltickú elektráreň na Balkáne. „Pod vyvýšenými polopriepustnými solárnymi panelmi bude mestská záhrada,“ vysvetľuje Giotitsas. Táto elektráreň vznikne pri centre, ktoré pomáha ľuďom s mentálnymi problémami, čo podporí ich socializáciu a zároveň im poskytne vlastné jedlo i energiu.
Tsoukarelis, ktorý pôsobí v organizácii High Mountains, vidí v energetických komunitách potenciál aj pre návrat ľudí do opustených horských oblastí. Podobne ako na Slovensku, aj v okolí Ioanniny mnohí ľudia odchádzajú do miest a horské usadlosti pustnú. Energetická sloboda by mohla byť jedným z lákadiel pre návrat k vidieckeho spôsobu života.
Environmentálny impulz
Zaujímavé je, že primárnou motiváciou pre vznik energetickej komunity v Ioannine nebola len úspora peňazí, ale aj ochrana miestnej prírody. Mesto leží pri jazere Pamovitida s bohatým vodným ekosystémom a v blízkosti Národného parku Vikos-Aoös, domova divých koní, rysov, vlkov a orlov skalných.
„Vláda skúmala, kde by sa v našom regióne mohli ťažiť fosílne palivá. Tu, v našom kraji, ktorý je krásny, je nedotknutý. Nikto z nás to nechcel. A tak sme hľadali alternatívu,“ vysvetľuje Giotitsas.
Energetická demokracia vs. veľkí hráči
Napriek rastúcemu záujmu o energetické komunity v Ioannine, nie je jednoduché prijímať nových členov. „Vláda zmenila zákony, čím sa všetko skomplikovalo,“ hovorí Tsoukarelis. Podľa neho je zámerom ochrániť veľkých hráčov na trhu s energiami.
Tento problém nie je len grécky. Vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy vlády podporujú skôr fosílny priemysel než komunitné projekty. Laura de Rosa z Greenpeace zdôrazňuje: „Energetické komunity môžu byť kdekoľvek a môžu byť veľmi flexibilné. Ľudia majú právo ich zakladať, len im treba ukázať, že vôbec sú takéto možnosti.“
Potenciál pre Slovensko
Podľa štúdie holandskej výskumnej organizácie CE Delft by si v roku 2050 mohla až polovica obyvateľov EÚ vyrábať vlastnú energiu, čo by mohlo pokryť 45 percent celkovej spotreby v EÚ. Energetické komunity už úspešne fungujú v mnohých krajinách – v celej Európe je približne 9 000 takýchto komunít, na Slovensku zatiaľ len tri.
Profesor Peter Tauš z Technickej univerzity v Košiciach spolu s Richardom Modrákom z Klastru energetických komunít vypracovali analýzu, podľa ktorej je na Slovensku voľných približne 110-tisíc panelákových striech. Ak by sa na každú umiestnil solárny panel s výkonom aspoň 20 kW, dokázalo by to pokryť elektrickú spotrebu všetkých slovenských domácností počas dňa.
Energetická demokracia teda nie je vzdialený sen. Grécky príklad ukazuje, že so správnym prístupom a odhodlaním môžu bežní ľudia získať kontrolu nad svojou energiou a zároveň prispieť k udržateľnej budúcnosti.
