Psy sa dnes dožívajú vyššieho veku než kedykoľvek predtým, no vedci tvrdia, že to ešte zďaleka nie je strop. Výskumy naznačujú, že kombinácia genetiky, stravy a prelomových liekov by mohla psom pridať roky života navyše. A popritom odhaliť aj kľúč k ľudskej dlhovekosti.
Priemerná dĺžka života psov sa od 80. rokov minulého storočia zvýšila o viac než polovicu. Vyplýva to z japonskej štúdie, ktorú cituje magazín BBC Science Focus.
Najnovšie poznatky však naznačujú, že vďaka moderným vedeckým postupom by sa vek našich štvornohých spoločníkov mohol predĺžiť ešte výraznejšie.
Potvrdzujú to aj výsledky Dog Aging Project, globálneho výskumu prebiehajúceho od roku 2014, do ktorého sa zapojilo už viac než 50-tisíc psov. Vedci sú presvedčení, že vďaka rozmanitosti psích plemien dokážu lepšie pochopiť proces starnutia – a možno ním raz pomôžu aj ľuďom. Podľa BBC Science Focus sú vedci od zásadného prelomu vzdialení menej než desať rokov.
Jeden druh, obrovské rozdiely
Afganský chrt aj yorkshirský teriér patria k rovnakému druhu – Canis familiaris. Zdieľajú väčšinu genetickej informácie a ich DNA je natoľko podobná, že sa rôzne plemená môžu medzi sebou krížiť.
Napriek tomu sú rozdiely medzi psami priepastné – nielen vo výzore či povahe, ale najmä v dĺžke života. Americká štúdia sledujúca takmer 10 miliónov psov ukázala, že obrie plemená sa dožívajú v priemere 9,5 roka, zatiaľ čo malé plemená až 13,5 roka. Rozdiel presahuje 40 %.
Vyšší počet buniek znamená aj vyššie riziko vzniku rakoviny – a práve to môže byť jeden z dôvodov, prečo väčšie psy žijú kratšie. Samotná veľkosť však nie je jediným faktorom.
Medzi obrovskými plemenami sú výrazné rozdiely: pyrenejský horský pes sa v priemere dožíva okolo 11,5 roka, zatiaľ čo rovnako veľký kaukazský ovčiak len približne 5,4 roka. To naznačuje, že dôležitú úlohu zohrávajú aj ďalšie genetické mechanizmy.
„Starnutie je extrémne zložitý proces. Psy nám však ukazujú, ako malé genetické rozdiely medzi plemenami môžu viesť k obrovským rozdielom v dĺžke života. To naznačuje, že ovplyvniť proces starnutia môže byť jednoduchšie, než si myslíme,“ uvádza BBC Science Focus.
Môže rozhodovať aj to, ako často pes je
Vedci si všimli aj prekvapivý faktor – frekvenciu kŕmenia.
„Ukazuje sa, že psy kŕmené iba raz denne majú nižšie riziko vzniku viacerých ochorení spojených s vekom,“ vysvetľuje americký biológ a gerontológ Matt Kaeberlein, hlavný výskumník Dog Aging Project.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
